Synonymá slova "vďak" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 20 výsledkov (1 strana)
-
pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli
2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti
vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku • vďačnosť: slová vďačnosti • poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním • kniž. povďak (Kukučín)
vďaka2 (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všade • pre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
vďakabohu p. chvalabohu
ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovací • zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav • kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše • kniž. votívny
vďačný pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake • povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozorníte • zaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazaný • kniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev
vďakyplný p. vďačný, ďakovný
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?
veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak
2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak
3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
všakže p. však 4, pravda2 2
všakáno p. však 4, pravda2 2