Synonymá slova "vzo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit

vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavu • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovák • postaviť: postavil rebrík k stene • kniž. pozdvihnúť • napriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výške • natiahnuť • narovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telo • kniž.: vzopnúť • vzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju

spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

p. aj zaťať sa

3. p. sprotiviť sa 1, 2

vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. p. vztýčiť sa

vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sa • napriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výške • vystrieť sa • narovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkom • vzopnúť sa • vzopäť sa • zastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopäl • vzoprieť sa: vzoprieť sa na nohy • zried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží

vzopnúť sa, vzopäť sa 1. p. vztýčiť sa 2. p. vzoprieť sa 1

vzopnúť, vzopäť p. vztýčiť

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovať • vysloviť protest • podať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupu • ohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradila • ozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozval • zodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť sa • vzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičom • nesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhom • vetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákona • kniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť

sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa

model 1. vec al. osoba, podľa ktorej vznikajú v istom zmysle rovnorodé veci al. napodobneniny • predloha: maľovať podľa živého modelu, živej predlohy

2. vec al. ideálny obraz veci, ktorá (ktorý) je prvým (materiálne) stvárneným al. vyabstrahovaným členom v rade rovnorodých objektov • typ • vzor • prototyp: model, typ, vzor, prototyp kladného hrdinu

3. zmenšené detailné znázornenie predmetu, ktoré slúži ako plán al. vzor • maketa: model, maketa lietadla • prototyp

strih 1. spôsob strihania al. ušitia oblečenia a pod.: oblek moderného strihu • fazóna: klasická fazóna sukne; strih, fazóna účesu • model • vzor: nové modely, vzory dámskych šiat

2. p. zostrih

typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám rád • druh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písma • vzor: bola vzorom matky • hovor.: sorta • fajta: sorta, fajta psov • kniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníka • kniž. zastar. typus

2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčeka • prototyp: prototyp stroja • model: model pretekárskeho auta • vzor: vyrobiť nový vzor topánok

3. p. ráz

vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)

2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru

3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec

obrazec plošné schematické znázornenie niečoho • schéma: obrazec, schéma kryštálu • náčrt • náčrtok • nákres • skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu • vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce • kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby • figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry

vzorec p. vzor 1, 4

vzorka p. vzor 4

vzorkavý p. vzorkovaný

vzorkovaný ktorý má vzorku, ozdobený vzorkou • vzorkavý • vzorovaný: vzorkované, vzorkavé, vzorované kachličky • zried. vzorkový

ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúš • výzdobný • dekoračný • dekoratívny • zried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, záves • ornamentálny • vzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technika • parádny (určený na parádu): ozdobné, parádne poháre • hovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok

2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobený • zdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený tanier • vzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrus • parádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety

vzorkovnica 1. súbor vzoriek: vzorkovnica látok • vzorník (F. Hečko)

2. znázornenie vzorky na papieri • vzornica

vzorkový p. vzorkovaný

vzornica p. vzorkovnica 2

vzorník p. vzorkovnica 1

bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca • perfektný: perfektný preklad • bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja • presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie • správny • dobrý • náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď • vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku • subšt. bezvadný • nespis. nezávadný

dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2

ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo

2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

3. p. idealistický 1

príkladný ktorý môže, má slúžiť ako dobrý príklad • vzorný: príkladná, vzorná starostlivosť o pacientov • nasledovaniahodný: nasledovaniahodný život, postoj

p. aj vzorný

vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia

vzorovaný p. vzorkovaný

názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu • inštrukčný • inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania • obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad • prístupný • zreteľný • presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu • ukážkový • vzorový • živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu • ilustračný • ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie • demonštračný: demonštračný sprievod prednášky • odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda

vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípad • príkladný: príkladné potrestanie • ukážkový: ukážkový výtlačok • reprezentatívny • klasický • kabinetný

rast 1. narastanie, pribúdanie, zväčšovanie intenzity, rozmerov, množstva, významu a pod. (op. pokles) • vzrast: rast, vzrast počtu obyvateľov; vzrast cien, úmrtnosti • publ. nárast (niečo, čo narástlo za istý čas): nárast nezamestnanosti • vzostup (op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • rozvoj: duchovný rozvoj človeka • rozmach (prudký rozvoj): rozmach obchodu, podnikania • rozkvet: rozkvet vzdelanosti • kniž. rozvin • progresivita • progresívnosť • odb. progresia: progresivita, progresívnosť miezd; progresia choroby

2. p. postava 1

rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja • rozmach • rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu • prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu • vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne • kniž. vzmach: vzmach priemyslu • kniž.: rozlet • rozpätie • vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet • poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari • poet. rozvin (Kukučín) • zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)

vzostup p. rast 1, rozvoj

stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci) • stúpavý (op. klesavý) • vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia • rastúci • vzrastajúci • narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem • progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie • odb. ascendentný

vzostupný p. stúpajúci

vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby

2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda

vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž

vzozrenie p. vzhľad

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať