Synonymá slova "vykr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňa • nadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vode • tenúť (na vode)

p. aj šíriť sa

2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdo • expr. vykračovať (si): pyšne si vykračoval • expr. nosiť sa • vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná

vykračovať (si) p. ísť 1

vykrádač p. zlodej, zbojník 1

zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

2. p. samopašník

zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať sa • miznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznú • kapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať sa • vytrácať sa • zanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajú • miznúť • prestávať: spev prestával • ubúdať • zmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujú • expr. prchať: radosť z nás prchá • padať: zábrany, predsudky padajú

3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať sa • odchádzať • expr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú

vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odkradnúť sa expr. ticho, ukradomky, nebadane odísť • expr. odplaziť sa: so strachom sa odkradol, odplazil z izby • expr. vykradnúť sa: vykradnúť sa z domu • hovor. expr.: odplichtiť sa • odplúžiť sa: pes sa odplúži k búde

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa

vykradnúť sa p. vytratiť sa 1, odísť 1

vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá

vykrákoriť p. prezradiť

vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené) • expr.: vytrepať • vytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na um • expr., obyč. pejor.: vykrámiť • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vybubnovať • vyrapotať • vyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoce • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vyľapotať • vyľapkať • vylalotať • vybrblať • vyfrfotať • vytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstvá • expr., obyč. pejor.: vyčvirikať • vyštebotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vygágať • vygagotať • vykvákať • vyspievať • vyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátke • expr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámery • vyzradiť • prezradiť • vyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvo • subšt. vykecať

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

vykrámiť p. vytárať, prezradiť

vyložiť¹ 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)

vykrásiť p. vyzdobiť

vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi

vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sa • zjasniť sa • zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie • zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela • vyčasiť sa • vybrať sa • ubrať sa • zried.: vykrásiť sa • vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo • vychvíliť sa (F. Hečko) • zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský) • napraviť sa • popraviť sa • vytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo • kniž. zvidnieť (sa) • rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo • zried. rozsvetliť sa • kniž. vykaboniť sa

2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť sa • objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo • ujasniť sa • hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo • neos.: vybrieždiť sa • rozbrieždiť sa • svitnúť • rozjasniť sa • rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo • rozsvietiť sa • pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo

vykrásiť sa, vykrásniť sa p. vyjasniť sa 1

vykrášliť p. vyzdobiť

vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť • zried. vykrásniť sa (Dobšinský) • vybrať sa • popraviť sa • expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa • kniž. vykaboniť sa • zjasniť sa • zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

vykrbáliť sa p. spadnúť 1

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť • prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny • dosiahnuť • dospieť • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu • doniesť sa • zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu • vniknúť • preniknúť • vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím • vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky • vyjsť • odísť • opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie • vyslobodiť sa • vymaniť sa • uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu • expr. vykýchať sa • nár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôb • expr.: vychrámať sa • vylízať sa • vysekať sa • vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia • hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa

výkres kreslením znázornený obraz: technický výkres • kresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresby • rys (narysovaný výkres)

vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy

vykresať 1. porov. kresať 2. p. vychovať 1

vykresať sa p. vyvinúť sa 2

vyvinúť sa 1. vzniknúť v procese vývinu • utvoriť sa • vytvoriť sa: z nižších organizmov sa vyvinuli, utvorili vyššie • vyformovať sa: čaká, ako sa udalosti v rodine vyformujú • pren. expr. vykvitnúť: ktovie, čo z toho ešte vykvitne

p. aj vzniknúť

2. dosiahnuť vyšší stupeň vývinu • vyspieť • vyrásť • narásť: vyvinul sa, vyspel, vyrástol na pekného mládenca • dospieť: pohlavne dospieť • expr. vykresať sa: vykresala sa z nej rúča dievčina

3. p. vymaniť sa

kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesať • otesávať • okresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramor • expr. kreskať (jemne kresať) • vykresávať • vytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa

2. trením vyvolávať iskry • vykresávať • roznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň

3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť

opis¹ slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísanie • kniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktov • charakteristika: výstižná charakteristika • vykreslenie • kresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostredia • portrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny

opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opis • vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti • vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto • podať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu • zastar. vylíčiť • hovor. expr.: vyfarbiť • vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách • načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer • vypodobiť • vypodobniť • zobraziť • zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu • poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)

podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti

stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románe • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človeka • sformovať • vymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detí • vytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňa • zachytiť • znázorniť • vykresliť • opísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógii • ukázať • predstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zla • kniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy

vykresliť p. zobraziť, opísať

zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu

črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)

pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie

vykričaný p. pochybný

známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)

2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo

rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť • rozšíriť • oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť • expr.: roztrúbiť • roztárať • roztrúsiť • vychytiť • rozbubnovať • vybubnovať • vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými • expr.: vykričať • rozkričať • vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil • roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok • rozniesť • expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo • porozhlasovať • porozchyrovať • expr.: poroztrubovať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť

vykričať 1. p. vyhlásiť 2 2. p. prezradiť

výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo sna • zvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

vykríkať, vykrikovať p. kričať 1

vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu • zvolať • kniž. skričať • kríknuť: zvolá, skričí od prekvapenia • zhíknuť • zahíknuť • zahíkať: zhíknuť od údivu • expr.: zrevať • zarevať • zvriesknuť • zvresknúť • zvrešťať • zvrieskať • zavrieskať • zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuť • zryčať • zručať • zaryčať • ryknúť • zryknúť • zhučať • zhúknuť • zried. zhviaknuť • ziapnuť • vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuť • zbliaknuť • zabľačať • zabliakať • zaškriekať • zaškrečať • zjačať • zajačať (nepríjemne, ostro)

p. aj zakričať

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať • skríknuť • vykríknuť • zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho • skričať: skričal v zúfalstve na otca • expr.: zrevať • zarevať • zavrešťať • zavrieskať • zvrešťať • zvresknúť • zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy • expr.: zahulákať • zhúknuť • zahúknuť • zhučať • zahúkať • zhrmieť • zahrmieť • zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte! • expr.: zhíknuť • zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou • privolať • kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať • povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov • zozvať • pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie • popozývať • pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1

skriviť urobiť krivým, nerovným • pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnák • dokriviť (na viacerých miestach al. vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatník • nakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasy • vykriviť: vykriviť ústa • deformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériu • pokrútiť: reuma mu pokrútila ruky • ohnúť • zohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku

vykriviť p. skriviť

vykrivkať p. odísť 1

sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo

2. p. podliak, nemravník, chlipník

vykŕmenec p. sviňa 1

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

vykŕmený p. tučný 1

vykŕmiť p. vychovať 3

stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)

vykŕmiť sa p. stučnieť

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

vykročiť p. vyjsť 1

zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť • zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou • zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil • voj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa • dať sa • vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov • namieriť: namierila do centra mesta • vykročiť • vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi • expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

výkroj p. výstrih

výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihom • výkroj: obnažený výkroj na prsiach (Figuli) • dekoltáž • zastaráv.: dekolt • dekolté (hlboký výstrih)

vykrojiť krájaním odstrániť al. zhotoviť • vyrezať: vykrojiť, vyrezať nahnitú časť; vykrojiť, vyrezať z dreva srdiečko • povykrajovať • povyrezávať (postupne, viac vecí) • vystrihnúť • povystrihovať (strihaním)

výkrojok p. výrez 1

výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dverách • výsek: výsek v ľade • výkrojok (Felix)

2. p. úryvok, zlomok 2, časť

vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)

vykrstiť p. vyhrešiť

výhovorka nepravá, vymyslená príčina na zastretie pravej príčiny: to je iba výhovorka, hľadať výhovorku • hovor.: vykrúcačka • vyhováračka • expr.: vytáčka • výkruta (Kukučín) • výkrutka (Vajanský) • expr. zried. vykrúcanina (Jégé)

vykrúcačka, vykrúcanina p. výhovorka

okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

p. aj rozpaky

krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1

taktizovať expr. konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer • pren.: uhýbať • uhýnať: taktizuje, uhýna, nechce povedať celú pravdu • hovor. pejor.: opatrníčiť (byť vypočítavo opatrný) • hovor. diplomatizovať (konať diplomaticky, takticky) • kľučkovať • vykrúcať • hovor. pejor.: lavírovať • chytráčiť: nepomohlo mu ani lavírovanie, kľučkovanie, chytráčenie

tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa • vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci • hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete • hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom • expr.: natriasať sa • nadŕdať sa • hopsať • hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú • preberať • prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou • expr.: dubasiť • dupčiť • drboliť • dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia • nár.: dupancovať • dupajčiť (Kálal) • expr.: drepčiť • krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti • zastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať

vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu

2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok

3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých

4. p. tancovať

vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

výkruta p. výhovorka

skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papier • zvinúť • zviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôt • zakrútiť • zatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočila • zrolovať • zošúľať (do šúľka): zrolovať deku, noviny • zvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývku • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzu • pokrútiť • postáčať • poskrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôty • ušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť deku • posúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiť • skrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľava • pokrútiť: pokrútiť kľukou • zvrtnúť • otočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeru • vykrútiť • vytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driek • vyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu

vykrútiť 1. p. skrútiť 2 2. p. vytancovať 3. p. vytočiť 1

vytancovať do sýtosti, veľa tancovať; uspokojiť niekoho tancom • hovor. vykrútiť: vytancoval, vykrútil všetky svoje spolužiačky • expr. vyobracať: vyobracala ho v čardáši • expr. vytočiť: vytočí mladú nevestu • expr.: vyvrtieť • vyzvŕtať • pozvŕtať: chlapci nás tak vyvrteli, že sme ledva dýchali • hovor. povykrúcať • expr. povytáčať (postupne, viac osôb)

vytknúť¹ pri násilnom pohybe si poraniť kĺbové väzy, puzdro • vyvrtnúť: vytknúť, vyvrtnúť si členok • vymknúť: vymknutý členok • zried. podvrtnúť: podvrtnutý členok • vykĺbiť • vykrútiť • vykrútnuť: dobre, že si pri páde nevykĺbil koleno, že si nevykrútil, nevykrútol lakeť

vytočiť 1. zvoliť číslo na číselnici • vykrútiť: vytočiť, vykrútiť telefónne číslo prvej pomoci

2. p. skrútiť 2 3. p. vytancovať 4. p. zmiasť

vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať sa • vyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorku • vyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečo • hovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiť • expr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecť • hovor. expr.: vykľučkovať • vyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)

vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst • ukĺznuť • ušmyknúť • šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola • prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka • expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky • expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti • vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia • vymknúť sa • vymyknúť sa • vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk • vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť

vykrútiť sa 1. p. vykĺznuť (sa) 1, p. vyviaznuť 2. p. vyhovoriť sa 2 3. p. zatancovať si

vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali