Synonymá slova "vydáť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátu • poodovzdávať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosť • postúpiť: postúpil bratovi všetky výhody • obetovať • oddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu moc • vydať: vydali ho súdu • poodovzdávať • poprenechávať • pooddávať • povydávať (postupne, viac vecí, osôb)

3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiť • oddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddali • postúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalej • doručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávať • pooddávať (postupne, viac vecí)

prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiť • odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkovi • ponechať • nechať • dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenu • vydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciu • prepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónku • zložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželke • zveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory banke • popustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie

uverejniť urobiť verejne prístupným, verejne známym • zverejniť: uverejniť, zverejniť štatistické údaje o niečom; uverejniť, zverejniť obsah dokumentu v tlači, v rozhlase, v televízii • medializovať (uverejniť v rozličných masových médiách): problém treba medializovať • publikovať • vydať (uverejniť tlačou): autor publikoval svoje prvé básne v časopisoch • odtlačiť (uverejniť tlačou): článok mu odtlačili v ústrednom denníku • doniesť • priniesť (správu, informáciu a pod.): noviny priniesli správu o živelnej katastrofe • prispieť (do novín, do časopisu): prispieť odborným článkom, esejou • pouverejňovať • povydávať (postupne uverejniť)

vydať 1. p. odovzdať 2, prenechať 2. p. uverejniť 3. p. vyhlásiť 1 4. p. minúť 1, zaplatiť 1

vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť

vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať

4. p. minúť 1

zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

2. p. odlúčiť sa

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa • dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestu • expr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do hory • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevu • vyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť • zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou • zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil • voj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa • dať sa • vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov • namieriť: namierila do centra mesta • vykročiť • vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi • expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

svedčiť² 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť

silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne • mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa • pevne • tuho • stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi • dotuha • hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol • veľmi • značne • hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená • intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života • prenikavo • ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia • dôrazne • energicky • prudko • rázne • strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere • vehementne • razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory • výdatne: vonku výdatne prší • prisilno • prisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3

veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej

výdatne 1. p. silno 1 2. p. veľa, porov. aj výdatný

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo • bohatý • plný • plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život • výdatný • sporý: výdatné, sporé myšlienky • kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše

2. p. obšírny 1, rozsiahly 2

sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)

2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážď • hojný: ukazuje sa hojná úroda • sýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajky • bohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerasty • výživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedlo • značný: značná suma peňazí • obsažný (majúci bohatý obsah): obsažný list • kniž. hutný: hutná strava • odb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betón • expr. tučný: tučný zisk

p. aj výživný

výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatný • záživný: výživná, výdatná, záživná strava • hodnotný • kvalitný • akostný: hodnotné, kvalitné potraviny • sýty • bohatý: sýte, bohaté raňajky • kniž. hutný: hutné jedlo • žírny: žírna tráva • živný (bohatý na živiny): živná pôda • kalorický: kalorická hodnota jedla • odb.: nutričný • nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

p. aj výdatný

dusný 1. horúci a vlhký • sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasie • expr. zried. znojný (Vajanský, Hviezdoslav) • nevetraný • vydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosť • zafajčený • zadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne

2. p. ťaživý, skľučujúci

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3

oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)

vydýchnuť si p. oddýchnuť si 1, 2

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

vydáviť p. vyvracať

vyvracať vracaním vydať zo žalúdka • vyvrátiť • vydáviť: vyvracať, vydáviť celú večeru • hrub. vygrcať • zjemn.: vyvrackať • vygrckať (o deťoch) • vyvrhnúť: vyvrhol všetko, čo zjedol

vydúchať, vydúchnuť p. vypiť 1

vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť

vypovedať² hovoriť pred súdom ako svedok • svedčiť • byť svedkom: vypovedal, svedčil ako korunný svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerých procesoch • vydávať svedectvo (o niekom)