Synonymá slova "vrch" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 42 výsledkov (1 strana)
-
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda
2. p. vonkajšok 2
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchov • hora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká hora • kopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka
p. aj kopec 1
2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vrchár obyvateľ osady vo vrchoch: oravskí vrchári • vrchovec • horal: alpskí horali • lazník (obyvateľ horskej osady s roztrúsenými obydliami): detvianski lazníci • kopaničiar (obyvateľ skupiny domov na samote na západnom Slovensku) • goral (vrchár z oblasti poľských hraníc)
horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský) • výšinný • výšinový: výšinný vzduch • vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada • lesný: lesný chodníček
vrchársky p. horský
temeno 1. vrchná časť hlavy: holé temeno • star. al. poet. temä • hovor. vrchhlava: čiapka na vrchhlave
2. p. vrchol 1
vrchhlava p. temeno 1
pokrievka ploský predmet na prikrytie hrnca, rajnice a pod. • pokrývka • vrchnák: dať pokrievku, pokrývku, vrchnák na hrniec • subšt. dekel: dusiť mäso pod deklom
p. aj vrchnák
vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhly • veko: prikryť niečo vekom • poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachte • poklopec (Kukučín) • príklop • príklopok • príchlop • príchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misu • príklopka (Jesenská) • pokrievka • pokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkou • subšt. dekel
nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho • predstavený: rešpektovať predstaveného • vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti • hovor. expr. starý • hovor. šéf • expr. šéfko • slang. šerif
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
vrchnosť 1. p. nadriadený2 2. p. pán 2
horný ležiaci, umiestnený hore, vyššie, nad niečím (op. dolný) • vrchný: horná, vrchná pera; horné, vrchné zuby • vyšný (op. nižný): na hornom, vyšnom konci dediny • anat. kramiálny: kramiálna stehnová tepna
vrchný ktorý je umiestnený hore al. na povrchu niečoho (op. spodný): vrchné poschodia domu sú voľné; vrchný odev • horný (ležiaci hore; op. dolný): horné zuby • vyšný (op. nižný): vyšný koniec dediny • povrchový (vyskytujúci sa, prebiehajúci na povrchu): povrchová vrstva cibule, povrchové dobývanie uhlia • zastar. zvrchný: zvrchný kabát
vrcholec p. vrchol 1
vrcholiť dosahovať vrchol • kniž. kulminovať: prípravy vrcholia, kulminujú, leto vrcholí, kulminuje
veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne • značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli • nemálo • veľa • mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou • vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • mimoriadne • osobitne • zvlášť • kniž.: nezvykle • neobvykle • obzvlášť • zastar. obzvlášte • hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom • pozoruhodne • obdivuhodne • kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok • neprimerane • nepomerne • neúmerne • nadmerne • enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba • priveľmi • príliš • prílišne • nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa • nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup • abnormálne • nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup • nadpriemerne • nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie • podpriemerne • podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav • nevídane • neslýchane • nevýslovne • nevysloviteľne • nevypovedateľne • neopísateľne • nepredstaviteľne • neuveriteľne • nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok • nesmierne • ohromne • vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie • mocne • silne • tuho • hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka • ťažko: otec bol ťažko chorý • hovor. expr.: neúrekom • neúrečne • nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne • expr.: riadne • poriadne • naplno • náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol • expr.: obrovsky • úžasne • závratne • kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar • expr.: šialene • ukrutne • ukrutánsky • hovor. expr.: hrozne • hrozitánsky • hromsky • strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená • subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali • expr.: až beda • až hrôza • až strach • až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza • expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako. • expr.: čertovsky • diabolsky • pekelne • potvorsky • hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia • nár. velice • subšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi • veľmi-preveľmi • prenáramne • prenesmierne • preukrutne • nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)
vrcholne 1. porov. vrcholný 2. p. veľmi, vysoko 3
vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima
2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysoka • navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevo • kniž. vozvysok • poet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysok • zastaráv. zvýše • zastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)
3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodne • značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvo • vrcholne • nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie
maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia
vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod. • najvyšší • maximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeň • najdôležitejší • najvýznamnejší • najväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnosti • zvrchovaný: zvrchovaný čas • rekordný: podať rekordný výkon • neprekonaný: neprekonaný rekord • pren. kniž. olympský: olympská sláva (Sládkovič)
vrcholok p. vrchol 1
vrcholový smerujúci k najvyšším výkonom • špičkový: vrcholový, špičkový šport
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
vrchom 1. p. zvrchu 1 2. p. dovrchu 1, vrchovato
vrchovato až po vrch, až po okraj • vrchom • dovrchu: vrchovato, vrchom naložené auto • doplna: v koši bolo jabĺk doplna • hovor.: kopcovito • kopcom: chlapcovi nakládla kopcovito, kopcom zemiakov • kopito • kopisto • nár. štrichom
zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)
3. p. povýšene
kopcovitý 1. pokrytý kopcami, vyvýšeninami, horami (op. rovinatý, nížinatý) • vrchovitý • vrchovatý: kopcovitý, vrchovitý, vrchovatý kraj • pahorkovitý • pahorkatý (s malými vyvýšeninami, pahorkami): prechádzali pahorkovitý, pahorkatý úsek cesty • briežkatý • briežkovitý • zried. brehovitý: briežkaté, briežkovité, brehovité pozemky • hornatý • zvlnený • vlnitý: hornatý, zvlnený, vlnitý terén (op. rovný)
2. p. vrchovatý 1, 2
vrchovatý 1. pokrytý vrchmi • vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý kraj • kopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terén • hornatý (bohatý na hory): hornatá oblasť • vŕškovatý • vŕškovitý • zried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj (Šoltésová)
2. vrchom naplnený • plný: vrchovatá, plná lyžica cukru • kopcovitý • kopitý • kopistý (plný až po okraj): kopitá misa (Kostra), kopisté koše ovocia (Figuli) • preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená
vrchovec 1. p. vrchol 1 2. p. vrchár
horstvo súvislé pásmo vrchov • pohorie: vápencové, sopečné horstvo, pohorie • vysočina • vrchovina (mierne horské pásmo al. krajina takto položená): Ondavská vrchovina; dedinka leží na vysočine
vrchovina p. horstvo, vysočina
vysočina mierne horské pásmo al. krajina takto položená: dedinka ležiaca na vysočine • pahorkatina • hornatina • vrchovina: mierna pahorkatina
vrchovitý p. vrchovatý 1