Synonymá slova "vnu" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 78 výsledkov (1 strana)
-
vnúča dieťa vo vzťahu k starým rodičom • vnuk (chlapec v takomto vzťahu) • vnučka (dievča v takomto vzťahu)
vnučka p. vnúča
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)
obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať
2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje
ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po nás • vnucovať sa • natískať sa • natláčať sa • nanucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcu • tisnúť sa • tlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka
2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sa • naskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotu • expr. zried. ponukovať sa • byť naporúdzi: výhovorka je naporúdzi • triafať sa: triafa sa cesta do zahraničia
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
vnuk p. vnúča
vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienku • vyvolať • vzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavu • podnietiť • kniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnosti • kniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocity • sugerovať • vsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu
zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalosti • predpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosť • vnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak
2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmysly • prejaviť • ukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdca • prezradiť • vyzradiť • povedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel
3. p. prezradiť 4. p. zistiť
nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienka • idea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideu • podnet • popud • impulz: tvorivý podnet, popud, impulz • motív: čerpať motívy v prírode • vnuknutie: mať vnuknutie • gag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór
p. aj podnet
2. p. útok 1
podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)
p. aj idea 1, dôvod
vnuknutie p. podnet, nápad 1
nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútený • vynútený • nanútený • vnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľ • násilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)
vnútený p. nedobrovoľný
nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiť • prikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákony • predpísať (písomne): predpísať nové pravidlá • nanútiť • vnútiť • natisnúť • naoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľu • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výroby • zried. vdiktovať
nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohu • natisnúť • vtisnúť: natisla synovi obed • nariadiť • nadiktovať • vdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisy • naimputovať • naoktrojovať • pejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názor • nasugerovať • vsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísť • fraz. expr.: nabiť • natĺcť do hlavy (niekomu niečo)
vnútiť porov. vnucovať, p. nanútiť, vtisnúť 2
vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)
2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu
votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnosti • vnútiť sa • vtisnúť sa • natisnúť sa • vtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domu • expr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dni • expr.: vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nich • vlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu
vnútornosť p. vnútro 2
vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode
2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)
3. p. vnútornosti
vnútornosti vnútorné orgány v tele: hovädzie vnútornosti • vnútro • vnútrajšok: vnútro má zdravé • kniž. útroby (telesná dutina s vnútornosťami): bolesť v útrobách
domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)
2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)
p. aj pôvodný
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý
vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina
2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky
3. p. duševný
vnútrajšok p. vnútro 1, vnútornosti
dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútra • donútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútra • hovor.: dnuka • dnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladol • hovor.: tamdnu (Timrava) • tadnu (Rázus)
2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšie • hovor.: dnuka • dnuká: chlapci sa hrajú dnuka • hovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto
v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri
2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase
3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto
4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany
5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji
6. p. po 8 7. p. pri 5, 7
vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplo • hovor. tamdnu: tamdnu je úplné ticho • zvnútra • znútra: jablko je zvnútra, znútra červavé • hovor.: dnuka • dnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecť • hovor.: zdnuka • nár:. zdnuká • zdnuky: dom je zdnuka hotový • nespráv. vo vnútri
2. p. v 1
zvnútra 1. smerom od stredu; z vnútorného priestoru, z vnútornej strany (op. zvonka) • znútra: zvnútra, znútra sa ozval výkrik; debnu zvnútra, znútra vyložiť molitanom • hovor.: zdnu • zdnuka: dvere boli zdnu, zdnuka zamknuté • nár.: zdnuká • zdnuky (Alexy, Kukučín) • vnútri (vo vnútornej časti): zemiaky boli vnútri, zvnútra, zdnuka zhnité
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vnútorného priestoru niečoho, spomedzi niečoho von • znútra (čoho): zvnútra, znútra hromady dreva bolo počuť tiché mňaukanie • z • zo (čoho): z domu vyšla skupina chlapcov
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútro • duch: povedať si niečo v duchu • myseľ: v mysli má nepokoj • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ
hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbka • hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny • poet. hĺbava • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • vnútro: vnútro zeme
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
vnútroštátny p. vnútorný 2
suchozemec obyvateľ vnútrozemia • vnútrozemec (Tatarka)
vnútrozemec p. suchozemec
vnútrozemský týkajúci sa vnútrozemia • kontinentálny • stredozemský: vnútrozemské, kontinentálne podnebie
kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývať • pokývnuť • zakývať • zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav • expr. zakyvkať • mávnuť: ustato mávol rukou • pohodiť • hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom • expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou • expr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepať • zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie • trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi • expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami • kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili • prikývať • prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol
pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývať • pokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áut • dať pokyn: veliteľ dal pokyn na útok • ukázať • naznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovoril • prikývať (privolať kývaním)
pokývnuť 1. p. kývnuť 2. p. pokynúť 3. p. pozdraviť 1
pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdravili • expr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať •
pokloniť sa • ukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasom • pokývať • pokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutoval • hovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi
2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítať • uvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskom • zvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom
zakývnuť p. kývnuť
mávnuť p. kývnuť
prikývnuť p. kývnuť, pristať 1
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
odhlasovať hlasovaním vyjadriť súhlas: všetci odhlasovali návrh predsedu • pejor.: odkývať • odkývnuť • odmávať (mechanicky odhlasovať): bezmyšlienkovite všetko odkýval, odmával • schváliť: projekt všetci schválili • admin. odsúhlasiť
p. aj schváliť
počúvnuť p. poslúchnuť
podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť sa • poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli • počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu • podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu • disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiť • poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa • kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného
2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu • podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu • absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku
poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuť • byť poslušný • byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušné • kniž. uposlúchnuť • zried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková) • zastar. slúchnuť • podrobiť sa • podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s nami • zastar. parírovať (nedok.)
upočúvnuť p. poslúchnuť
posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohám • pomknúť • pomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čela • pošmyknúť: pošmykne tanier ďalej • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kúta • zried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkou • potisnúť • potlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňu • postrčiť • posotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapku • zried. postrknúť (Hviezdoslav) • pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredu • poposúvať • popomkýnať • popotískať • popotláčať • popohýnať (postupne, viac vecí)
2. p. preložiť 1
posúvnuť p. posunúť 1
posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul doprava • pošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťu • zried. posúvnuť sa • pomknúť sa • pomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok! • pošuchnúť sa • hovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupol • podať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemu • uhnúť • pohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do boku • potisnúť sa • potlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňa • postrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalej • skĺznuť sa • pokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzla • poposúvať sa • popomkýnať sa • popotískať sa • popotláčať sa • popohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa • vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderu • ustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty! • zastaráv.: vystúpiť sa • odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte! • odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkom • cúvnuť • ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok
2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitky • myknúť • trhnúť • šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
ucúvnuť p. ustúpiť 1, 2
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
zívnuť široko otvoriť ústa pri hlbokom vdýchnutí ako prejave únavy, ospanlivosti a pod. • zazívať: zívol, zazíval dva-tri razy a zaspal