Synonymá slova "uce" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    učebňa p. trieda 2


    kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižkapublikácia: náboženské publikáciebrožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematikycvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíripren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládežehovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

    2. p. zväzok 2


    učebnica p. kniha 1


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

    2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    účel p. cieľ 1, zámer, zmysel 2, plán 1


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    ucelene 1. porov. ucelený 2. p. súhrnne


    jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednotajednotnosť: jednotnosť školského vzdelávaniazried. jednosť (Stodola)celistvosťucelenosťkompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horninykniž. celostnosť

    2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochzhodazhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosťsúlad: súlad na pracoviskusvornosťsúhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželomjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanípubl. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

    3. p. spoločnosť 2


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


    totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť životaucelenosťcelosťnečlenenosťúplnosťjednotnosťjednoliatosť

    2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmustotalizmus


    ucelenosť p. totalita 1, súdržnosť


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


    súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvýkompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmotakonzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látkapevnýjednotnýjednoliatyucelenýstmelenýzomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektívsolidárny: organizácia je solidárnaodb. kohézny


    súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušenýneprerušovanýodb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiaraneporušený: súvislá, neporušená vrstva prachujednoliatycelistvýnečlenenýkniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celoknepretržitýhovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzkaplynulý: plynulý chod výrobykniž.: kontinuálnykontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj

    2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušenýplynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetuplynný: plynné vyjadrovanie, čítanieucelenýodb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text


    ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkovýkniž. celostnýúplnýkompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielostmelenýjednotnýjednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektívsúvislýuzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkovkniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktickýúčelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické daryvhodnýkniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedkyracionálnyhospodárnyekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov

    p. aj cieľavedomý 1


    účelový p. účelný, cieľavedomý 1


    učeň p. začiatočník


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    učenec p. vedec


    vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


    náuka súhrn názorov • učenie: kresťanská náuka, kresťanské učenieteória (zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov): fyzikálna teória, náuka


    učenie p. náuka


    pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľnasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkovdedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičiaučeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učenícižiak: Metodovi žiaci

    p. aj škola 2


    učeník p. pokračovateľ


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaciodb. receptívny: dieťa je veľmi receptívnebystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlavainteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princípučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človekzried. chápanlivý

    2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúciuznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postojplný porozumeniazastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumeniasúcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce


    učenlivý p. bystrý 2, chápavý 1


    učenosť p. vzdelanie


    vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniuvzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťouškolenosťučenosťzastaráv. školenie: nemá nijaké školeniezastar. školovanosť


    akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

    2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúrapoučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný filmdidaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické dielaencyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovníkvedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáškazastar. náukový: náukový materiál


    učený 1. p. vzdelaný 2. p. akademický 2


    vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný


    účes spôsob úpravy vlasov • hovor. frizúra: zmeniť si účes, mať novú frizúru


    učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdolauhladiťzahladiť: uhladiť si fúzypričesaťprihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasovvyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievčanačesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať koneexpr.: prihrabaťprihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticuexpr.: ulízaťvylízať (nahladko učesať): ulízaná hlavaexpr. priliznúť: prilizne si pútec


    účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účetfaktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúruzastar. počet

    2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účetkonto: pripísať na konto


Pozri výraz UCE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ad, rectangle, mov, , kaä ka, k, violatio, oãƒâ ãƒâ ãƒâ, tu, linux, ď, lôn, top, ai, pip
Ekonomický slovník: vhz, rolã, å då, ovyãƒâ ãƒâ, zdf, khu, ckp, pa, hrk, dts, usv, siz, yip, sow, ttj
Slovník skratiek: xdz, njo, ctk, msj, kå ä, om, rgt, e216, vice versa, d73, cok, skuã ã, dlv, ciã â, b20
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV