Synonymá slova "suc" v Synonymickom slovníku slovenčiny

súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme • prítomnosť • súčasná doba • súčasné obdobie • terajšia doba • terajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnosti • dnešok • terajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

2. p. paralelnosť

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje

zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasne • naraz • odrazu • razom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razom • spolu • zarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnými • zastar. zajedno (Tajovský, Figuli) • nár. zarovnak (Timrava)

2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasne • okrem toho • pritom • popritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

3. p. rovnako 1

súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)

dnešok 1. dnešný deň • hovor. dneskajšok: kúpiť mlieko na dnešok, na dneskajšok

2. časy, v ktorých žijeme • súčasnosť • prítomnosť: nestará sa o dnešok, súčasnosť, prítomnosť • terajšok: terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

paralelnosť jestvovanie, prebiehanie popri sebe, obyč. súčasne • súbežnosť: paralelnosť, súbežnosť javov • kniž.: paralelita • paralelizmus: paralelizmus v stavbe viet (Jesenská) • súčasnosť: súčasnosť dvoch dejov • synchrónia • synchrónnosť • synchronickosť (paralelnosť v čase)

daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie

2. p. určitý 2

dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajší • čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé

2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasný • terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia • hovor. dneskajší: dneskajší svet • kniž. prítomný: prítomný človek

p. aj súčasný

moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský

2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy

súbežný 1. ktorý ide rovnakým smerom ako iný, druhý; po celej dĺžke rovnako vzdialený jeden od druhého • rovnobežný • paralelný: autá stojace v súbežných, rovnobežných radoch; rovnobežné, paralelné cesty, prúdy

2. ktorý prebieha v tom istom čase • súčasný: súbežné, súčasné podujatie, akcie • paralelný (jestvujúci popri sebe): paralelný vývin, paralelné pôsobenie • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický) • simultánny: synchrónny, synchronický jav; simultánne zmeny

súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

3. p. súveký

súdobý kniž. ktorý jestvoval v minulosti súčasne s iným • kniž. súveký: romantickí básnici a súdobá, súveká spoločnosť; kniha a jej súdobý, súveký ohlas • súčasný (v minulosti): výtvarný barok a súčasné hudobné prejavy • vtedajší: vtedajšia kritika

súveký kniž. ktorý jestvuje v tom istom čase spolu s iným • kniž. súdobý • súčasný: súvekí, súdobí autori; skladateľ a jeho súdobí, súčasní obdivovatelia • vtedajší

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

súčasť p. časť, zložka

zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2

súčet výsledok sčítania: súčet príjmov • súhrn (zhrnujúci výpočet): súhrn znakov • kniž. suma: suma poznatkov • kniž. sumácia • odb. úhrn: úhrn nákladov

šmik, pís. i šmyk² 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi

2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu

šuch¹ p. šuchot

šuch² 1. p. šup 1, šmik 2 2. p. švác

šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiat • šuch: nepočuť ani šuch • šustot: šustot krídel • expr. šust: šust papiera (Tatarka) • šelest (slabý šuchot): šelest lístia • ševel (jemný šuchot): ševel ihličia • škrabot: škrabot pera • kniž. šuchor (Hviezdoslav)

šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl

2. p. švác

švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári

tuberkulóza nákazlivá choroba zasahujúca obyč. pľúca • suchoty: mať tuberkulózu, suchoty • hovor. suchotiny (tuberkulóza pľúc) • hovor. expr. tubera • zastar. suchá nemoc

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povraz • poťahovať • mykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, čln • šúchať • poťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohu • zastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúz • hovor. expr.: vláčiť • zametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške) • expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlas • vyberať • trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť

trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchať • šuchať: trieť, šúchať si tvár uterákom • škriabať • škrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlave • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbát • drhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

p. aj miešať

2. p. trepať 3

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2

zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

šúchavý p. pomalý 1

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)

2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)

p. aj hodiť

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

šuchnúť 1. porov. šúchať 2. p. vopchať 3. p. vkĺznuť (sa) 2 4. p. udrieť 1

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť sa • vsunúť sa • vliezť • zaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameň • vstrčiť sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa • vopchať sa • šuchnúť (sa) • všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do diery • všmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštiny • vošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánok • vtiahnuť sa • vsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vaku • expr.: vliezť • zaliezť • šupnúť • šupnúť sa • šuchnúť • šuchnúť sa • všuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinu • expr.: vstrčiť sa • vopchať sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

3. vkradnúť sa, vojsť 1

vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)

2. porov. vkladať 2, 3

vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava

obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho • otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradlie • šuchnúť sa • obšuchnúť sa • ošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchla • pren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore) • všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšuchol • zabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politiky • zavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil

stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo

šuchnúť sa 1. p. obtrieť sa 2. p. stať sa

vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť sa • vstrčiť sa • vliezť • zaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinu • vtisnúť sa • vtlačiť sa • zried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kúta • vtesnať sa: do auta sa vtesnali šiesti • expr.: vpichnúť sa • šuchnúť sa • všuchnúť sa • štúriť sa • vštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnu • vsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľ • natisnúť sa • natlačiť sa • expr.: vteperiť sa • napchať sa • vtrepať sa • vpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člna • kniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

p. aj vojsť

2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa

šuchnúť si p. vypiť si

upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka • expr.: chlipnúť si • odchlipnúť si • srknúť si • usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy • expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru • hovor. expr.: lognúť si • glgnúť si • strebnúť si • zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte • hovor. expr.: drgnúť si • ďugnúť si • šuchnúť si • potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice • expr.: frcnúť si • šluknúť si (pálenky) • vypiť si • expr.: uhnúť si • hrknúť si • prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky • expr.: nakratučko • nakratulinko • nakratunko • nakratuško: nakratučko ušitá sukňa • prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol • tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou • chvíľu • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu • expr.: nakratučko • nakratunko • nakratulinko • nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku • nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení • prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu • fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátko • skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu • stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo • lakonicky • úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh • fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy • jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo • stroho • sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky

nasucho, pís. i na sucho 1. bez prítomnosti vlhkosti • sucho: nasucho, sucho opražiť múku • expr.: suchučko • suchunko • suchulinko

2. do suchého stavu • dosucha, pís. i do sucha: nasucho, dosucha vyutierať poháre • expr.: nasuchučko • nasuchunko • nasuchulinko • dosuchučka • dosuchunka • dosuchulinka, pís. i na suchučko, do suchučka atď.: nasuchunko, dosuchunka poutierať ruky

pevnina 1. pevná zem, suchá zem (op. more) • súš: cestovať po mori i po pevnine, súši • sucho: pohyb na mori i na suchu • zried. sušina (Figuli) • pôda: vystúpiť z lode na pevnú pôdu

2. p. svetadiel

prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosne • zried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názor • ostro • zostra • tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdo • nekompromisne • exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenie • expr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synov • kniž. drakonicky • zried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisy • presne • striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramu • konzekventne: musí postupovať konzekventne • nekompromisne • kniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmerane • chladne • chladno • zried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich • zdržanlivo • stroho • rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovane • neprívetivo • nevľúdne • sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, sucho • príkro • ostro • zostra • expr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul syna • zamračene: prísne, zamračene hľadela na syna

sucho¹ 1. p. nasucho 1 2. p. prísne 3, tvrdo 2, krátko 3

sucho² 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od sucha • suchosť: cítim suchosť v ústach • suchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchu • pevnina: vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • zem: v diaľke sa objavila zem

tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

suchopár 1. p. horúčava 1 2. p. suchopárnosť

suchopárnosť malá zaujímavosť niečoho • fádnosť: suchopárnosť, fádnosť prednášky • jednotvárnosť: jednotvárnosť krajiny • stereotypnosť: stereotypnosť práce • šedivosť: šedivosť literatúry • nevýraznosť: nevýraznosť tváre • nezáživnosť: nezáživnosť knihy • monotónnosť: monotónnosť života • kniž. suchopár: suchopár každodennosti

nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnota • otupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosť • dlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľu • hovor. expr. otrava: čakanie je otrava • otupnosť • fádnosť • kniž. otupa (Hviezdoslav)

2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosť • nezáživnosť • nezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť • jednotvárnosť • suchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladu • fádnosť: vo filme prevládala fádnosť

stereotypnosť ustavičné opakovanie sa niečoho • jednotvárnosť • šablónovitosť • stereotyp (zaužívaný, ustálený spôsob konania, reagovania a pod.): stereotypnosť, jednotvárnosť, šablónovitosť práce; stereotyp prednesu • monotónnosť: monotónnosť života • nezáživnosť • fádnosť • nudnosť: nezáživnosť, fádnosť, nudnosť filmu • šedivosť: šedivosť opisu • suchopárnosť • kniž. suchota: suchopárnosť, suchota tlače

jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť

nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý) • nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanie • nudný • otupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáška • jednotvárny • suchopárny • suchý • fádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny život • monotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejav • expr.: otrepaný • ošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historku • pejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečenie • hovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbeh • fraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výklad • pren. málokrvný: málokrvné umenie

stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveď • jednotvárny • fádny • monotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednes • nezáživný • suchopárny • nudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenára • sivý • šedivý • subšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinou • schematický • šablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentov • jednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)

suchopárny p. jednotvárny, nezaujímavý, stereotypný

šuchor p. šuchot

čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechrať • načuchrávať • načechrávať • šuchoriť • šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie • zried. čechriť • natriasať: natriasa, čuchre vankúše • rozčuchrávať • rozcuchávať • strapatiť • rozkuštrávať • kudliť • chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny • ježiť (srsť, chlpy, vlasy)

chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliť • kudliť: chlpí, chumlí vlnu, nite • zamotávať • zauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkach • strapatiť • kuštrať • čuchrať • šuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy

kypriť robiť kyprejším, kyprým • skyprovať • prekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadku • šuchoriť • nadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zem • kopať (kypriť motykou) • rýľovať (kypriť rýľom)

natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať

šuchoriť 1. p. šušťať 2. p. čuchrať

šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkami • šuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchorí • šelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestí • šumieť • expr.: šumotať • šumotiť • ševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístím • expr. šušlať: voda v potoku šušle • svišťať • expr. šústať (prenikavo): píla šústa, sviští • šramotiť • štrkotať • expr.: harašiť • harasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší

ježiť sa 1. vzpriamovať sa do kolmej polohy • vstávať dupkom (o vlasoch, chlpoch, srsti a pod.): vlasy sa mu od hrôzy ježia, vstávajú dupkom • expr. čeperiť sa (o perí vtákov): vrabce sa čeperia • šuchoriť sa

2. p. hnevať sa

šuchoriť sa 1. p. ježiť sa 1 2. p. vrtieť sa 2

vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1

suchosť, suchota p. sucho² 1

šuchotať p. šušťať

šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotať • šumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotí • expr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelí • šušťať • šuchotať • šelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestia • pošumievať (chvíľami slabo šumieť)

suchotinár p. tuberkulotik

tuberkulotik človek chorý na tuberkulózu • hovor. suchotinár • hovor. expr. tuberák

suchotiny, suchoty p. tuberkulóza

suchozemec obyvateľ vnútrozemia • vnútrozemec (Tatarka)

neporiadnica expr. neporiadna žena • hovor. pejor.: šľampa • kľampa • šuchta • daromnica • šlendriánka • subšt. bordelárka

šuchta p. neporiadnica

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

šuchtať sa 1. p. motať sa 1 2. p. ísť 1, vliecť sa 2 3. p. babrať sa 2

nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1

šuchtavý p. nešikovný 1, pomalý 1, 2

ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovný • ťažkopádny • expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom • nemotorný • neobratný • expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec • hranatý • neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby • pomalý • expr.: šuchtavý • cápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabaný • neogabaný • ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca • expr. hromotĺcky

2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádny • pomalý • nepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ • nechápavý • nedôvtipný • nedômyselný • nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný • tupý • expr. tupohlavý • hovor. pejor. ťuťmácky • expr. zried. ťuťmavý

p. aj hlúpy

3. p. kostrbatý 2, nedokonalý

suchučko, suchunko, suchulinko p. nasucho 1

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

suchučký, suchunký, suchulinký p. suchý 1