Synonymá slova "stroj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 53 výsledkov (1 strana)

  • stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    strojca p. pôvodca 1


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    strojene p. nasilu 2, porov. aj strojený


    afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


    formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalítformálnosťobradnosťstrojenosť


    strojenosť p. afektácia, formalizmus


    maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

    2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


    nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosťklamnýnepravdivýpodvrhnutýkniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz vinyumelýstrojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zubyslepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblokiron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná slobodanevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom

    2. p. nesprávny, nevhodný


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


    silený ktorý pôsobí neprirodzene (o prejavoch človeka; op. prirodzený) • neprirodzenýneúprimný: silený, neprirodzený, neúprimný úsmevnásilnýnútený: zakryla prekvapenie násilným, núteným smiechomkŕčovitýkniž. sardonický (podobný kŕču): kŕčovitý, sardonický úškľabokpredstieranýstrojený: jej úprimnosť je predstieraná; strojený záujem

    p. aj strojený


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


    vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovanýneprirodzenýstrojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poéziaafektovaný: afektovaný jazykový prejavštylizovanýartistickýzried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná formanútený: nútená veselosťhranýpredstieranýneúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmevnásilnýsilený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plačrafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná eleganciakniž. preciózny: preciózny štýl


    zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinokpripravovanýchystaný: chystaný prevrat nevyšielnachystanýnaplánovanýpripravený: naplánovaná svadba sa nekonalastrojenýhodlaný: strojený návrat domov


    cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

    2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovaťokrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičomzdobiťozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenaniaprikrášľovaťprizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmiparádiťcifrovaťstrojiťexpr.: fintiťfrndiťfrndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkoukniž. ornamentalizovať


    organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

    2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

    3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do vozahovor. šírovať (dávať postroj): šírovať konestrojiťvystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestupripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca


    strojiť 1. p. chystať 2. p. hodlať 3. p. cifrovať 1


    zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


    zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si)mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiťusudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

    2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmyslepomýšľaťzastar. obmýšľaťchystať sastrojiť (sa)hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

    3. p. vymýšľať


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


    obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliackystrojiť sašatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná


    strojiť sa 1. p. chystať sa 2. p. hodlať 3. p. obliekať sa


    uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

    2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


    zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sastrojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstiapripravovať sahotoviť sa: hotoví sa žalovať na nászahrážať savyhrážať savystrájať sahroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkouexpr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazínár. kustriť (sa) (Kálal)


    strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojníkhovor. zastaráv. al. expr. mašinista


    ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

    p. aj pekný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    strojný p. pekný 1, urastený, ladný


    urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečnystrojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedlestatný (urastený a silný): statný chlapkniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievčarúčisúci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapecrozloženýrozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)


    mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenievonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

    2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračkymechanizovanýzmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výrobastrojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdyautomatizovanýzautomatizovanýautomatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

    3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomenýmimovoľnýsamovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnetzmechanizovanýzautomatizovanýautomatickýsamočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup prácespontánnypodvedomý: spontánne, podvedomé konaniereflexívnyinštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obranabezduchýnetvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý drilpejor.: remeselníckyremeselnýrutinnýrutinovanýrutinérskyšablónovitýšablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce


    strojový p. mechanický 2


    rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodcastrojvodičhovor. zastar. mašinista


    strojvodca, strojvodič p. rušňovodič


    nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumentyhovor. sprava: vŕtačka je užitočná spravaprostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedkypejor.: verkverkeľvergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

    2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty


    orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

    2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúciaustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizneinštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštanciiaparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparátstolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

    3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    ústroj 1. p. orgán 1 2. p. šaty


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadeniemechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmushovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcovprístrojaparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

    2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácievybavenosť: technická vybavenosť továrnevybavenie: vybavenie kúpeľnevystrojenie: vystrojenie miestnostinábytok (zariadenie bytu, miestnosti)


    výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavyzastar. výstroj (Timrava)veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno

    2. p. výstroj 1


    vybavenosť súhrn náležitostí, prostriedkov, ustanovizní potrebných na riadne fungovanie niečoho • vybavenie: technická vybavenosť dielne, moderné vybavenie laboratóriazariadenie: zariadenie knižnicevystrojenie: vystrojenie izbyvýstroj (súhrn menších vecí na vykonávanie istej činnosti): športový výstroj


    výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadlavýzbroj: požiarnická výzbrojvýbava: kompletná výbava na stanovanievybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

    2. p. výbava 1


    výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbrojekniž. zbroj: vojaci v plnej zbrojizastar. vyzbrojenie (Jégé)

    2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbrojvýstroj: poľovnícky výstrojvýbava: športová výbavavybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: break, tå å, e, to, verify, delã, bet, side, vaã, , smt, k, delimiter, job, ste
Ekonomický slovník: zzg, lgs, tcp, ä eså, ksy, nett, myã â, cj1, ičo, clc, zzz, via, smr, scw, mec
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV