Synonymá slova "strac" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

    2. p. ničiť 3


    strácať p. tratiť 1, 2


    škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodenítratiťstrácaťprerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal


    tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäťvytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vreckaprichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

    2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodenýškodovaťprichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhodystrácaťprerábať: na všetkom iba strácame, prerábame


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

    2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


    miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať satratiť sa: mizli, strácali sa v davezanikaťstierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali

    2. pomaly prestávať jestvovať • strácať satratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sazanikaťpodievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?expr.: kapaťpratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla pracezastar. dievať sa (Kukučín)


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

    2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


    strácať sa p. tratiť sa 1, 2


    tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

    2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

    3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


    obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


    strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanecustrašenecuľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramotopatrníkopatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatnezbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelecexpr.: bojkostrachopudstraškostrachoštrasorítkapejor. babahrub.: posranposraneczasransraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou


    strachopud p. bojazlivec, zbabelec


    zbabelec zbabelý človek: ušiel ako zbabelecustrašenecbojazlivec (bojazlivý človek) • trocha expr. bojkoexpr.: trasorítkastrachopudstrachošstraškopejor.: poserobaba: Nebuď baba!hrub.: sraľosráč


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    strachopudský p. bojazlivý, zbabelý


    zbabelý prejavujúci nedostatok odvahy v dôležitých situáciách; svedčiaci o tom (op. odvážny): zbabelý človek, činpejor.: babskýslabošskýporazenecký: babské, slabošské správanie; porazenecký postojexpr. strachopudskýexpr. zried. zbabčený (Urban)niž. hovor. poondiatyhrub. posratýsubšt. slabingerský


    strachopudstvo p. zbabelosť


    zbabelosť vlastnosť prejavujúca sa nedostatkom odvahy: zo zbabelosti sa k veci nepriznalbojazlivosťnesmelosťustrašenosťustráchanosťustrachovanosťexpr. strachopudstvo


    strachoš p. bojazlivec, zbabelec


    strachotlivý, strachostivý p. bojazlivý


    tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

    2. p. brnieť1


    strachovať sa, stráchať sa p. báť sa 1, 2


    strachovlivý p. bojazlivý


    strachuplný p. ustrašený, bojazlivý


    ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchanýustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatkovystrašenýnastrašenýnaľakanýpreľaknutýstrachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté očivyľakanýnaplašenývyplašenýzried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre

    p. aj bojazlivý


    stračkavý p. strakatý 1


    strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá kravarôznofarebnýpestrofarebnýmnohofarebnýpestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírodyjarabistýjarabatýjarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé periekrôpkavýkrôpkatýkropenatýkropenýfŕkanýstriekanýprskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákovhovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohaviceškvrnitý: škvrnitá srsťexpr. zried. stračkavýnár.: tarkavýtarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes

    2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1


Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: shc, i, rtx, rivm, red, ppv, , nevã ã ã ã ã, mnc, kpe, bia, e640, cuk, cih, acos
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV