Synonymá slova "stm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • očernieť nadobudnúť čierny al. tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým • sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelootmavieťstmavieťotmavnúťstmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavelapočernieť (postupne očernieť, stať sa černastým) • ohorieťexpr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela


    otmavieť stať sa tmavším, tmavým • stmavieťotmavnúťstmavnúť: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavliočernieťsčernieť (stať sa čiernym): striebro časom očernelo, sčernelopočernieť (v menšej miere): tvár jej od slnka počernela

    p. aj stemnieť


    stemnieť 1. stratiť jasnosť, stať sa temným, tmavým • stemniť sastmavieťstmavnúťotmavieťotmavnúť: obloha stemnela, stemnila sa, stmav(e)la; vlasy mu otmav(e)lipotemnieťpotmavieť (v menšej miere): hlas mu potemnel, stemnel; vonku potemnelo; vlasy mu potmavelizatemniť sa (stať sa temným ako celok): mesiac zašiel, les sa zatemnilzried. stemravieťzried.: stmieť sastmiť sa: svet sa stmel

    p. aj zotmieť sa

    2. p. zamračiť sa


    zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieťstmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavelazatmiť saotmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavelazried.: otemnieťochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrniezatiahnuť sazamračiť sazaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilopotemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou


    stmavieť, stmavnúť p. stemnieť 1


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

    2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    stmelený p. jednotný 1, súdržný


    súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvýkompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmotakonzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látkapevnýjednotnýjednoliatyucelenýstmelenýzomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektívsolidárny: organizácia je solidárnaodb. kohézny


    ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkovýkniž. celostnýúplnýkompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielostmelenýjednotnýjednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektívsúvislýuzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkovkniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    stmeliť 1. porov. tmeliť 2. p. spojiť 3, zjednotiť


    zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


    jednotiť1 zried. robiť jednotným • zjednocovaťzomkýnaťkniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľujespájaťzdružovaťintegrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ


    stmeľovať 1. p. tmeliť 2. porov. spojiť


    tmeliť spájať tmelom, gitom • gitovať: tmelí, gituje oblokystmeľovať: stmeľuje drevené časti


    zotmieť sa, zotmiť sa neos. stať sa tmavým, temným, ubudnúť denného svetla • stmieť sastmiť sa: odišli, až keď sa zotmelo, zotmilo, stmilozmrknúť sazried.: zmrknúťzamrknúť: náhle (sa) zmrklozvečeriť sakniž. zošeriť sa: počkáme, kým sa vonku zvečerí, kým sa trocha zošerízried. zanociť sa (Tinák)zried. znociť sa (Puškáš)


    stmieť sa, stmiť sa 1. p. zotmieť sa 2. p. stemnieť 1


    stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla • zotmievať sazmrákať sazmrkávať samrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miestokniž. šeriť sa: v izbe sa už šerípoet. súmračiť sa (Ondrejov)tmiť sa: začína sa tmiťzvečerievať savečeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cestanociť sa (schyľovať sa k noci) • zried. pritmievať sa: už sa pritmieva


Pozri výraz STM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ã æ ã st, deã ë, dzeã ã, e, neo, paq, nrlo, sb, vrx, uop, pfi, jarý, hdn, pcc, hrt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV