Synonymá slova "stl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 77 výsledkov (1 strana)

  • mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

    2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

    3. p. tlačiť 2


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčaťstlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopypritláčaťpritlačovaťpritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastlinyutĺkaťubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betónudupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chatyutľapkávaťuťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

    2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľudujarmovaťkniž. jarmiťzotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národyexpr.: gniaviťdegviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosťdeptať: deptať ľudské právaubíjaťdláviť: vedome ho psychicky ubíja, dláviprenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názorytyranizovaťterorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    pristúpiť2, pristupiť nohou, šliapnutím pritlačiť • prišliapnuťzašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorokpridláviťexpr.: pripučiťprigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravcaprisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát!zošliapnuťstlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínačpopripúčať (postupne, viac vecí)


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blatadostúpiťdostupiťdošliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätunašliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn!stlačiť (nohou)

    2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadokpodísťpostúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

    3. p. vojsť 1


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

    p. aj zahnať

    2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


    zhustiť zvýšiť hustotu, koncentráciu niečoho (op. zriediť) • koncentrovaťskoncentrovať: obranu treba zhustiť, (s)koncentrovať na jedno miestozahustiť (urobiť hustejším niečo riedke): zahustiť omáčku zápražkouprihustiť (trocha zhustiť): vzduch prihustiť dymomkondenzovaťskondenzovať: (s)kondenzovať zmes odparovaním; kondenzované mliekostlačiť: stlačiť vzduch, plynkniž. al. odb. zhutniť (urobiť hutným, hustým al. obsažným, výrazným): zhutniť materiál kompresorom; kniž. zhutniť text


    zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúťstlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteňzomknúť: prísne zomknúť perystiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlozaťaťzaseknúť: zaťať, zaseknúť peryzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zubyzopnúťzopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla rukystúliť: stúlila dieťa do náručiapritúliťpritisnúťpritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

    2. p. obklopiť 1


    potisnúť sa tlakom sa premiestniť ďalej, k niečomu • potlačiť sa: Potisnite sa, potlačte sa ešte, prosím!posunúť sapomknúť sapomyknúť sapodať sa: keby sa všetci trocha posunuli, pomkli, podali, zmestili by sme sastisnúť sautisnúť sastlačiť sanatlačiť sapostískať sa: deti sa stisli, stlačili, postískali, natlačili do jedného vozňapopotískať sapopotláčať sapopomkýnať sapoposúvať sa (postupne, o kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sazovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovrelistiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelopostískať sapotískať sapostláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!natlačiť sanatisnúť sanapchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetciutisnúť sa: Utisnite sa k sebe!stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky


    stlačiť sa p. stisnúť sa


    ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochýplochatýplochastý: ploské, ploché riečne kameneploskatý: ploská, ploskatá fľašadiskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvarsploštenýexpr.: stľapčenýstľapkanýstľapkavenýpritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúkexpr.: rozcapenýrozčapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapnutýrozčľapenýroztľapčenýroztľapkanýrozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nostľapkavý: tľapkavý koláčexpr.: čapatýčľapatýťapatýťapkavýtľapkýtľapkastýnár. šľapkavýslang. splacírovaný


    stľapčený p. ploský


    sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar • expr.: stľapčiťspľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľuzmliaždiťpomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo

    p. aj stlačiť

    2. p. zjednodušiť


    stľapčiť p. sploštiť 1, stlačiť


    stľapkaný p. ploský


    stľapkať p. stlačiť


    spľasnutý, spľasknutý ktorý má zmenšený objem • ovisnutýopadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti al. obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté lícascvrknutýsploštenýploskýexpr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúšvyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta


    stľapkavený p. ploský, spľasnutý


    spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúťochabnúťovisnúťsklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

    2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúťsprasknúťsprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


    stľapnúť p. spľasnúť 2


    rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

    2. p. vládnuť 2


    stlať sa 1. p. ukladať sa 1 2. p. rozprestierať sa 1


    ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

    2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín


    stĺcť p. zbiť 1–3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    stĺcť sa p. pobiť sa


    spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach) • strúchnivieťzastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchniviezbútľavieť (znútra) • nár. zdúpnieť (Jesenská): strom po rokoch zbútľavelzotlieťstlieťpretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosťzhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranelsprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieťprehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranelzried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešetelinár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť)


    stlieť p. spráchnivieť


    zhniť 1. podľahnúť hnilobe (o organických látkach): ovocie zhnilorozložiť sa (podľahnúť rozpadu): mŕtvola sa už rozložilazotlieťstlieť (tlením sa biologicky rozpadnúť): lístie zotlelo, stlelovyhniťprehniť (úplne zhniť): drevo vyhnilo; prehnité jablko

    p. aj spráchnivieť

    2. p. zlenivieť


    hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkaťvtĺkaťzabíjaťvbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny

    2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkaťzbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu


    stĺkať p. hlobiť 2


    stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite • stlmenýzoslabenýzmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietortlmenýtichýpolohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor


    stlmený p. stíšený, tlmený


    tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


    ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

    2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

    3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


    potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

    2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

    3. p. potisnúť 1, 2


    skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

    2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    stlmiť p. utlmiť 1


    utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

    2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


    utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie strojazmierniťstíšiťzoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spaťpritlmiťpridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

    p. aj spomaliť

    2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiťudusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačiliumŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vecexpr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali


    zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvárznežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémomzvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožkuzmäkčiťzmierniťstíšiťstlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

    2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

    3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

    4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


    stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmilpritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmilpritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

    2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sautíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšiloslabnúťzoslabnúťochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabolupokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojilzvoľniť saspomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

    p. aj stíchnuť 1


    zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť saoslabiť sazoslabiť saoslabnúťzoslabnúťzmiernieťznížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sastíšiť sazjemniť sazjemnieťstlmiť sazmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemniepoľaviťpovoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomaliloovládnuť saumierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil


    opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

    2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť


    stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedeniasťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiarobelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obeliskhovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

    2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpypilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilierstav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

    3. p. opora 2


    rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodeniakolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónkystĺpec: stĺpec príjmov

    2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrikastĺpec: športový stĺpeckútik: jazykový kútikokienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko


    stĺpec 1. menší stĺp • stĺpik: stĺpce, stĺpiky zábradlia

    2. p. rubrika 1, 2


    stĺpik p. stĺpec 1


    podlhovastý majúci väčšiu dĺžku ako šírku (a obyč. tvar elipsy al. obdĺžnika) • pretiahnutýoválnyvajcovitý: zaujala ju podlhovastá, pretiahnutá, oválna, vajcovitá tvár portrétuobdĺžnikovitýobdĺžnikovýpozdĺžny: obdĺžnikovitá, obdĺžniková pečiatka; pozdĺžny tvar predmetuelipsovitýelipsový (majúci tvar elipsy): elipsovitý, elipsový medailónstĺpikovitýstĺpkovitý: stĺpikovitý šperk


    stĺpikovitý, stĺpkovitý p. podlhovastý


    dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • horenahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahordovrchu: rýchlo kráčal dovrchunavrch: vystrčila ruku dlaňou navrchdovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysokaexpr.: stĺpomstĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dymdupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

    2. p. hore 2, 3


    stĺpkom, stĺpom p. dohora 1


    stĺporadie pravidelne usporiadaný rad stĺpov tvoriacich architektonický celok a ohraničujúcich istý priestor: mramorové stĺporadiekolonáda (široká krytá otvorená chodba so stĺporadím): kúpeľná kolonádastav. ambit (otvorená stĺpová chodba)


    stlstnúť p. stučnieť


    stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstlapribraťnabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabralahovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviťexpr.: rozkysnúť savykŕmiť savypásť savytučiť savyžrať sarozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieťzbruchatieťzbachratieťspupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatelexpr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sazaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatilazhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrublazosilnieťzmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieťzosadlovieťosadlovieť (obrásť tukom)


    zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov


    zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

    2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


Pozri výraz STL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV