Synonymá slova "spra" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 115 výsledkov (1 strana)

  • bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivýspráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromyzried. bútly: bútly peňzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotletá hruškakniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň


    práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivenýbútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peňzried. bútly: bútly stromzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotleté lístie, zotleté kostizastar.: trúchlytrúchnivýstrúchnatenýstrúchnivenýkniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpnypoet. zried. práchny (Žáry)


    spráchnivený p. bútľavý, práchnivý


    spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach) • strúchnivieťzastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchniviezbútľavieť (znútra) • nár. zdúpnieť (Jesenská): strom po rokoch zbútľavelzotlieťstlieťpretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosťzhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranelsprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieťprehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranelzried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešetelinár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť)


    ovplyvniť zanechať trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo, uplatniť vplyv • zapôsobiť: básnik ovplyvnil celú generáciuinterferovať (vzájomne): susedné jazyky interferovali, ovplyvnili sahovor. spracovať (uplatniť vplyv): spracovali nás, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval

    porov. aj interferovať


    prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriťnavravieťnaviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

    2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


    presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


    spracovať 1. p. upraviť 3 2. p. ovplyvniť


    uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieťexpr. uvravkať (Jaroš)hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasilprehovoriťprevravieťpresvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostaliexpr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlasoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť na svoju stranu)


    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1


    šprajcovať sa p. odporovať 1, priečiť sa 3


    pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zemhlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zeminakniž. prsťpozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

    2. zemský povrch • zempevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninusúš: cestovať po súši

    3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1


    spraš p. zem 4, pôda 1


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    sprášiť p. zjesť


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    spráskať p. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúťochabnúťovisnúťsklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

    2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúťsprasknúťsprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


    sprasknúť, sprasnúť p. spľasnúť 2


    sprať p. zbiť 3


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

    p. aj zmenšiť sa


    sprať sa1 p. pobiť sa


    sprať sa2 p. zbehnúť sa 1, zraziť sa 2


    zbehnúť sa 1. zmenšiť svoj objem (pri praní; obyč. o šatách) • sprať sazraziť sa: sukňa sa vo vode zbehla, sprala, zrazilaexpr. scvrknúť sa: vlnené ponožky sa mi celkom scvrkli

    2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. stať sa


    zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

    2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

    3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)


    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1


    odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

    2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

    3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


    spratať 1. p. odpratať 1 2. p. vopchať 3. p. zjesť


    upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadkuporiadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komorupoupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý bytvyriadiťvyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý domhovor. vygruntovať

    2. uložiť niečo na svoje miesto • odprataťspratať: Upracte, odpracte si knihy!dať na miestoodložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrinepospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

    3. p. zjesť


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    spratať sa p. zmestiť sa


    zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť savojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetkoexpr.: vpratať saspratať savliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevleziepomestiť saexpr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodinavtesnať sazried. vtiesniť savtlačiť savtisnúť savstrčiť savopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci


    skladný ktorý zaberá málo priestoru • spratný: skladný, spratný nábytokúložný: úložný rám


    spratný 1. p. skladný 2. p. znášanlivý


    znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantnýnepriečny: znášanlivý, tolerantný človekpokojnýmiernymierumilovnýpokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národyslobodomyseľnýliberálnyzmierlivýlojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmevumiernenýzdržanlivýrezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanoviskokniž. konciliantnýzried. spratnýnár. úložný


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    náčinie pomôcky na prácu al. inú činnosť • náradienástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástrojeriad: držať si riad v poriadkuhovor. inštrumenty: murárske inštrumentyhovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná spravaservis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servisslang. sersámsubšt.: vercajg • vercajk • verkcajg • verkcajk


    nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumentyhovor. sprava: vŕtačka je užitočná spravaprostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedkypejor.: verkverkeľvergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

    2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty


    oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámeniespráva: krátke oznamy, oznámenia, správy v novináchohláška: povinná ohláška odberu elektrinyvyhláškadekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizáciiprípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza…upovedomenieuvedomenievyrozumenieavízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektoraproklamáciavyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníckniž. notifikácia: notifikácia o embarguinzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom

    p. aj správa1


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    sprava1 z pravej strany (op. zľava) • odprava: sprava, odprava je ľahší prístup


    sprava2 p. náčinie, nástroj 1, prístroj, zariadenie 1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závoduriadenie: riadenie obcevedenie: vedenie ústavu

    2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správariaditeľstvo: riaditeľstvo školyvedenie: vedenie spoločnostiadministratíva: pracovať v administratívehovor. zastar. direkcia: direkcia divadlaúradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparátpejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)


    zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadeniemechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmushovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcovprístrojaparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

    2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácievybavenosť: technická vybavenosť továrnevybavenie: vybavenie kúpeľnevystrojenie: vystrojenie miestnostinábytok (zariadenie bytu, miestnosti)


    odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila vodazovšadezovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listypoet. zvšadiaľ (Hviezdoslav)zblízka i zďalekazhora i zdolaodhora i oddolasprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krikfraz. zo všetkých kútov (sveta)


    konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínaniesprávanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšiehovor. podnik: je to nebezpečný podnik


    manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, manieryspôsobyzvyklostiobyčajesprávanievystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša


    správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovaniezastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravovobyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobovvystupovanie: sebavedomé vystupovaniehovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?


    narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerouzaobchádzaťzaobchodiťzachádzaťnakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslupočínať sisprávať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakomdisponovať (zároveň mať k dispozícii)


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

    2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

    3. p. spravovať sa


    správať sa2 p. tučnieť


    spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzaťzachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodiasprávať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantnevychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádzanarábaťnakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmimanipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom


    hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodárgazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazdašafár: starostlivý šafársprávca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatkuekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma


    riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavuhovor.: direktoršéf: direktor závodu; mať dobrého šéfasprávca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Maticeguvernér: guvernér bankyhovor. expr. starý: starý zvolal poraduslang.: dirigošerifšéfkobos


    správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadiónavedúci: vedúci predajnešafár (správca na veľkostatku) • hospodárgazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodárkastelán (správca hradu al. zámku)

    p. aj riaditeľ


    rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotnevďačnes radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

    2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidlazvyčajneobyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

    3. p. áno


    spravidla p. zvyčajne, rád2 2


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    spraviť p. urobiť 1–4


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiťspraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničkuzhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkoviskozariadiť: na poschodí si zariadila ateliérutvoriťkonštituovaťustanoviťzaložiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesielvybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

    2. p. zbiť 3


    dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


    správne 1. porov. správny2 2. p. výborne 2


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budovakancelársky: administratívny, kancelársky štýlúradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postuppejor.: úradníckybyrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát


    bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá prácaperfektný: perfektný prekladbezporuchový: bezporuchový motor, chod strojapresný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meraniesprávnydobrýnáležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveďvzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotkusubšt. bezvadný • nespis. nezávadný


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitývhodnýpríhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miestozodpovedajúcipríslušnýkniž. patričnýadekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomostidôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na životzastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušnýhovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna stravadosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné cieleúmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nárokypriliehavý: vyberal primerané, priliehavé slovásprávnyodôvodnenýopodstatnenýoprávnenýspravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď


    riadny 1. ktorý je, ktorý sa koná podľa poriadku (op. mimoriadny); ktorý je taký, aký má byť • normálny: riadny, normálny pracovný časpravidelný (opakujúci sa podľa poriadku): pravidelné zasadnutie vládyregulárny (zodpovedajúci pravidlám): regulárny priebehnáležitý: vec musí mať náležitý postupsprávny: mať správnu životosprávuporiadny: viesť poriadny životinterný (op. externý): interný ašpirant, poslucháč

    2. p. veľký 1, značný 1


    správny1 p. administratívny


    správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitýriadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob životadobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postupzdravý: mať zdravé názoryracionálny (o výžive) • bezchybnýpresný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhadkorektný: korektná výslovnosť cudzích slovpravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom miesteprimeranýkniž. adekvátnyvhodnýpríhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľuhovor.: akurátnyférférový: dostal akurátny trest; fér, férový chlappekný: pekné predsavzatiespravodlivýoprávnenýodôvodnenýlogický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutiekniž. iron.: samospasiteľnýsamospasný


    spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenienestrannýnezaujatýnepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritikapravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek

    2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnenýoprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trestopodstatnenýsprávnyprimeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané oceneniedobrý: bojovať za dobrú vecexpr.: svätýpresvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom

    3. p. pravý 1


    zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbuzdatnýjadrný (zdravý a mocný): zdatná mládežsvieži (zdravý a čulý): cíti sa svieživ dobrej kondíciiv dobrom stavenormálnyvyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutýhovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fitpráceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné rukyexpr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdcekniž. zemitý: zemitý spánok

    2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduchdobrýneškodnýbezchybnýsubšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

    3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názoryracionálny: správna, racionálna stravarozumnýdobrýželateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života


    časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopisžurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnálrevue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revuevestníkbulletin [vysl. bültén]spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletinmagazín (obyč. ilustrovaný časopis)


    spravodajca 1. redaktor podávajúci správy a informácie pre tlač, rozhlas, televíziu • korešpondent: zahraničný spravodajca; korešpondent novín; osobitný spravodajca, korešpondent televíziedopisovateľ (neprofesionálny spravodajca): dopisovateľ okresných novín

    2. p. vestník


    vestník admin. periodikum prinášajúce pravidelné oznamy úradného rázu al. správy o činnosti odborných a vedeckých inštitúcií: ministerský vestníkbulletin [vysl. bültén]: úradný bulletinspravodajca: spravodajca akadémie viednespráv. spravodaj


    informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy • informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná službaspravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská reláciaoboznamovacístručnýkrátkyzbežnýprehľadnýorientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka


    spravodajský p. informačný


    neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosťnestrannosť: nestrannosť kritikynezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľovobjektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcuspravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou


    spravodlivosť 1. p. súdnictvo 2. p. neutralita


    súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvojustícia: moderná justíciazastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdiakniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti


    kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlieprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovnícihodnotnýcenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáškadobrýsolídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkonušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľdelikátnyjemnýhovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tukyznačkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnovýfajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obedplnohodnotnýzastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rastkniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielohovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovicežírny: kvalitná, žírna pôda


    nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenienepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodcaobjektívnyvecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritikaneutrálnyindiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postojodosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudokspravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok


    opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnenýoprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činuspravodlivýzodpovedajúciprimeranýzaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenielogický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka


    hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja ženaspravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

    2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovaťhovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárilipejor.: bačovaťbašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

    3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetkuhovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej


    spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    spray p. rozprašovač


    odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

    2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

    3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


    spražiť p. odbiť 3


Pozri výraz SPRA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pub, drr, teq, hdf, žaluď, zps, seč, ang, kml, ttx, vct, actip, gdd, eur, ksk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV