Synonymá slova "septa" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?
šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci
2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!
p. aj nabádať
šeptať p. šepkať 1
šeptavo p. šeptom
šeptom veľmi tichým hlasom • šepmo • šepkom • šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky • pošepky • hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť • šeptavo • šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila • hovor.: šuškom • šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo • ticho • potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky
slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)
p. aj chudý
2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký
3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)
4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý
5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2