Synonymá slova "rúm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

    2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

    3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    rumácať p. plakať


    plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačomplačúcplačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izbyvzlykajúcfikajúcexpr.: fňukajúcmraučiacrumázgajúcrumádzgajúcpoet. lkajúc


    rumádzgať 1. p. plakať 2. p. hrýzť 1


    rumanček liečivá bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami; sušené kvety z tejto byliny • harmančekkamilky: uvariť si čaj z rumančeka, z harmančeka, z kamiliek


    rumázgať 1. p. plakať 2. p. hrýzť 1


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    rumelkovočervený p. červený


    rumelkový p. červený


    červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líckniž.: rumeňrumenec: rumeň, rumenec na tvárikniž. pýr: pýr hanbypoet.: zábron (Hviezdoslav)broň (Roy)kniž. zried. zápyr (Figuli)

    2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce


    rumeň, rumenec p. červeň 1


    červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

    p. aj hanbiť sa

    2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


    rumenieť sa, rumeniť sa p. červenať sa 1


    rumenný p. červený


    zrúcanisko miesto so zrúcaninami • rumoviskozbúranisko: upravovať zrúcanisko; z hradu ostalo len rumovisko; miesto domu našiel zbúraniskozboreniskorozvalinyzried. rumisko (Figuli)zried. zvalenisko: zvalenisko zámku


    rúcať meniť na zrúcaniny • búraťboriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovaťváľať: demolovať, váľať domyničiťpustošiťruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovaťruntovaťruntľovaťkniž. rumiť


    rumiť p. rúcať


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    rumiť sa p. boriť sa 1


    rumovisko, rumisko p. zrúcanisko


    navijak zariadenie na navíjanie so zdvíhacou a ťažnou silou • navíjačnavíjačkanavíjadlo: motorový navijak, navíjačrumpál (ručný navijak) • moták (prístroj na navíjanie nití)


    rumpál p. navijak


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    rumy p. zrúcanina


    zrúcanina zvyšky múrov nejakej stavby • ruina: zrúcanina, ruina domu, zámku; ruiny kostolarozvalina: ležať v rozvalináchpomn. rumy: rumy hradutroska (zvyšky zrúcaniny): trosky budovysutina (Karvaš)


    dežmár p. výberca


    výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkovvyberač: vyberač poplatkovinkasant: inkasant za plynzastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)


    hostinský majiteľ al. nájomca hostinca • hovor. krčmárvýčapník (kto čapuje nápoje) • hovor. šenkár


    krčmár p. hostinský


    hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevneniaval (ochranná hrádza): valy zámkušianecšanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šancemúr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom


    múr 1. zvislá plošná (murovaná) časť nejakej stavby, najmä zvonka • stena: kopať loptu do múru, steny

    2. p. opevnenie


    opevnenie stavebný komplex na ochranu proti vojenským útokom • voj. fortifikácia: vojenské opevnenie, vojenská fortifikáciahradba (v podobe dreveného al. kamenného múru) • múr (aj pren.): hradby mestapevnosť: chránilo ich opevnenie, chránila ich pevnosť

    p. aj pevnosť


    stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do stenymúr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múrupriečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou

    2. p. svah


    jazva stopa po zacelenej rane: na nohách má jazvyhovor. šrám (jazva v podobe ryhy): šrám jej hyzdí tvárzastar. svor (Laskomerský)


    škrabanec 1. stopa po poškrabaní: škrabance na tváriškrabnutie: škrabnutie na dverách autaryha: ryhy na dlanišmuha: krvavá šmuha od úderov bičomhovor.: škrabaninašrám: škrabanina na okne; šrám mu hyzdí tvárdriapanec

    2. (obyč. mn. č.) pejor. niečo neúhľadne napísané al. nakreslené: tie jeho škrabance sa nedajú čítaťčarbanicačarbaninačarbanec: čarbanice, čarbaniny, čarbance po plotochexpr.: čmáranicačmáraninaškrabaninačachraninahaky-bakyháky-báky (neúhľadné písmo)


    šrám p. jazva, škrabanec 1


    konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mostaskelet: betónový skelet stavbykonštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcierám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicyklazastar. sústav (Vajanský)


    obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie suknelemlemovanie: lem, lemovanie na rukávochzried. obramok (Figuli)obšívkaléga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légoubordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrouprám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. portahovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

    2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníkarám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme


    rám p. konštrukcia


    nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


    tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viactým skôrtým väčšmiešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmitým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostaťnietonieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiťnár.: otobôž (Jesenská)potobôžtýmbôž (Hviezdoslav)


Pozri výraz RÚM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ã æ ã st, deã ë, dzeã ã, e, neo, paq, nrlo, sb, vrx, uop, pfi, jarý, hdn, pcc, hrt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV