Synonymá slova "rom" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 42 výsledkov (1 strana)
-
romanciér p. románopisec
románopisec spisovateľ píšuci romány • kniž. romanciér [vysl. -siér]: veľkí severskí románopisci, romanciéri
romantickosť p. romantika 1
romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov
2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť
3. p. dobrodružstvo
čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)
p. aj krásny, nádherný
2. p. zázračný 1
idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšený • zapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládež • nezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vec • romantický • naivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy
2. p. duchovný1 2
malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabný • úhľadný • kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj • pekný • krásny • nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad • milý • expr.: utešený • rozkošný • čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny • romantický • idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva • kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby
pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem • účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľ • efektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farby • sugestívny • podmaňujúci • podmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudba • romantický • poetický: pobudnúť v romantickom, poetickom kraji • mocný • silný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie
rojčivý ktorý sa oddáva rojčeniu; ktorý rád sníva, premýšľa, obyč. o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (o človeku a jeho prejavoch) • snivý • zasnívaný • zasnený: rojčivá, snivá povaha; rojčivý, zasnívaný, zasnený pohľad • romantický: romantická duša • blúznivý: blúznivá mladosť, blúznivé myšlienky • donkichotský • donkichotovský (založením, počínaním podobný Donovi Quijotovi): donkichotské, donkichotovské správanie, plány • zried.: rozsnívaný • rozrojčený
romantický 1. p. čarovný 1, pôsobivý 2. p. rojčivý, idealistický 1
zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejný • čarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávok • kniž.: kúzelný • divotvorný • mirakulózny: divotvorné svetlo • neskutočný • fantastický • tajomný • snový: mala neskutočné, tajomné, snové vidiny • rozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú moc • vysnívaný • vybájený • romantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh lásky • nadpozemský • nadprirodzený • nadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkach • expr. prezázračný
2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnosti • mimoriadny • výnimočný • nadpriemerný: mimoriadna sila • zvláštny • jedinečný • unikátny • vzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäť • nadpozemský • nadzemský • neopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krása • nevídaný • neslýchaný • nebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspech • expr. prezázračný
rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojko • fantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantasta • romantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantik • idealista • vizionár (kto sa oddáva víziám) • iluzionista (kto sa oddáva ilúziám) • expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivec • expr. donkichot
romantik p. rojko
dobrodružstvo zaujímavá, vzrušujúca príhoda skrývajúca nebezpečenstvo; neobyčajný, často neuvážený čin: dobrodružstvá lovcov divých zvierat • zastar. avantúra: ľúbostná avantúra • romantika: zbojnícka romantika
romantizmus p. romantika 1
idealizovať robiť lepším, krajším, než niečo v skutočnosti je • prikrášľovať: idealizuje, prikrášľuje fakty, skutočnosť • romantizovať (prisudzovať niečomu vysnívanú podobu): romantizuje si manželstvo • idylizovať (robiť idylickým, harmonickým, bezproblémovým): idylizovať skutočnosť
romantizovať p. idealizovať
idealizujúci ktorý niečo idealizuje, robí lepším, ideálnym • prikrášlený: autor vytvoril idealizujúci, prikrášlený obraz života • romantizujúci (smerujúci k romantizmu): idealizujúce, romantizujúce tendencie
romantizujúci p. idealizujúci
kosodĺžnik geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, ktorý má dva ostré a dva tupé uhly • romboid
romboid p. kosodĺžnik
kosoštvorec geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami • rombus
rombus p. kosoštvorec
dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučať • hukotať • hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád • nár.: duňať (Gráf) • dudnieť (Kukučín) • expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr.: burácať • búriť: víchor burácal
hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva
2. p. kričať 1
hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn
p. aj hrmieť 1
2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2
pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov
2. p. padať 1
romoniť p. dunieť
bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky
p. aj zbytočne
bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahko • pohodlne • šťastne: žije si bezstarostne, ľahko • pokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domu • veselo • hovor. dínom-dánom • expr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciach • zastar. fidélne
p. aj ľahko
hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocako • hovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocako • akokoľvek • všelijako • hovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatí • ľubovoľne • rozlične • tak i onak • tak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviť • expr. kadejako • hovor. expr.: kadejak • hovor.: bársako • bárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečený • ledajako • hovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajako • expr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom
2. p. nedbanlivo 3. p. hoci
hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde
2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou
3. p. všade
krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolu • sem a tam • sem i tam • sem a ta • sem-tam • sem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po meste • expr.: šírinou • lárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom
lárom-fárom 1. p. bezcieľne 2. p. bezstarostne 3. p. hocijako 1 4. p. hocikde 1, krížom-krážom
három-fárom p. bezcieľne
farárčiť hovor. pôsobiť ako farár, ako kňaz • byť farárom • hovor. farárovať: farárči, faráruje, je farárom kdesi na dedine • zastar. kňazovať (Dobšinský, Vajanský) • byť kňazom
krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz • nerovno • šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta • bokom • nabok: klobúk nosí bokom, nabok • pokrivene • pokriveno • skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme • expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku • nár. šúrom (Kukučín)
porov. aj krivý 1
2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom • nepravdivo • klamne • skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky • krivoprísažne
šúrom p. krivo 1