Synonymá slova "rem" v Synonymickom slovníku slovenčiny

koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v koži • zastar. remeň: remeň na čižmy • useň (vyrobená surová koža) • šagrén • hovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

2. p. povlak 1

remeň 1. dlhší užší pruh (obyč. z kože) na upevnenie niečoho • opasok • pás: upevniť si šaty opaskom, pásom; odopnúť si remeň, opasok • remenec (užší, kratší remeň): kufre stiahnuté remencami

2. p. koža 1

remenec p. remeň 1

mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenie • vonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračky • mechanizovaný • zmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výroba • strojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdy • automatizovaný • zautomatizovaný • automatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomený • mimovoľný • samovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnet • zmechanizovaný • zautomatizovaný • automatický • samočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup práce • spontánny • podvedomý: spontánne, podvedomé konanie • reflexívny • inštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obrana • bezduchý • netvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý dril • pejor.: remeselnícky • remeselný • rutinný • rutinovaný • rutinérsky • šablónovitý • šablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce

netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon

2. p. neplodný 2

remeselnícky 1. p. remeselný 1 2. p. netvorivý 1, mechanický 3

remeselný 1. súvisiaci s remeslom, remeselníctvom • remeselnícky: remeselná, remeselnícka výroba; remeselné, remeselnícke práce

2. p. skúsený 3. p. mechanický 3, netvorivý 1

skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovi • kniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlý • expr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistom • remeselný • profesionálny • rutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelec • starý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľky • hovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študent • svetaskúsený • svetaznalý • zrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá žena • kniž. znalý

povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav

2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1

remeslo p. povolanie 1

reminiscencia p. spomienka 1

spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky • pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke • kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr • kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť

2. p. zmienka

remitovať p. vracať¹ 1

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie

remíza p. vozovňa

vozovňa budova slúžiaca ako kryté stanovište vozidiel, najmä autobusov, električiek a pod. • remíza: električka ide do vozovne, do remízy

nerozhodne 1. s výsledkom rovnakým na obidvoch stranách • vyrovnane • remízou: stretnutie sa vyvíjalo nerozhodne, vyrovnane; zápas sa skončil nerozhodne, remízou • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti: ich súboj sa skončil fifty-fifty

2. porov. nerozhodný 1

nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec

p. aj neistý

2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)

remízový končiaci nerozhodne (v športe), bez víťaza • nerozhodný: remízový, nerozhodný výsledok

p. aj vyrovnaný, nerozhodný 2

vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán

2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový

3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

4. p. vzpriamený

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkať • repetiť • repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomí • expr.: trkotať • mrkotať • drkotať • gagotať • ľapotať • mlieť • mrviť • sypať • súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhým • zjemn.: džavotať • švitoriť • ševeliť • šveholiť • štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotali • hovor. pejor.: krákoriť • kotkodákať • hovor. expr.: remziť • remzať (Vajanský, Šoltésová)

2. p. rapkať 1

remziť, remzať p. hovoriť 1, rapotať 1