Synonymá slova "pôvo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 91 výsledkov (1 strana)
-
pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov
2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec
vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu • začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby • kniž. zrod: byť v štádiu zrodu • kniž. zrodenie: zrodenie človeka • pôvod • genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka • tvorba: tvorba nádorov, krviniek
začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplava • potopa • zátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavou • hovor. veľká voda
poriečie oblasť, z ktorej steká voda do jedného toku • povodie: poriečie, povodie Váhu • neodb. úvodie
povodie p. poriečie
originál pôvodné dielo, ktoré vyšlo z rúk autora • pôvodina: tento obraz je originál, pôvodina (op. kópia, napodobenina, reprodukcia) • prvopis (o originálnom texte; op. napodobenina, falzifikát, kópia): vzácny originál, prvopis
pôvodina p. originál
obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky
2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie
3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič
4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť
5. p. ovládnuť 1
pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku
2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie
3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2
povodiť sa p. stať sa
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôr • najskorej • ponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcť • kniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniť • prv • hovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiť • sprvu • sprvoti • pôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlé • nazačiatku • zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku • spočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilo • predovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiť • vopred: vopred, najprv si rozmysli, čo povieš • zried. najsamnajprv • zastar.: samoprv • prvej • napred • nár. najprvej
pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatku • zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilo • sprvu • sprvoti • spočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňa • najprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcú • predtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiť • prvotne • kniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou
sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatku • nazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedarilo • prv • najprv • predtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbal • odprvu • odprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamú • pôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zle • nár. sprvôstky (Rysuľa)
zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatku • spočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilo • sprvu • sprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbal • najprv • najsamprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr robil pri stroji • pôvodne: pôvodne študoval právo
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu
2. p. svojráz, zvláštnosť 1
pôvodnosť p. čistota 1, originalita 1
írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave • neporušený • nenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušené • zried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľ • odb. intaktný • zachovaný • pôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu al. začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodná • nenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatý • kniž.: panenský • nepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená príroda • expr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna
p. aj poctivý
neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok • zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie • pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave • nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke • kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva • celý • celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý
niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajší • dakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvyky • hovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutie • bývalý • minulý • kniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšie • dávny • kniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá sláva • starý • starodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvyky • pôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menu • predchádzajúci • predošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie
pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov
2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto
3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku • pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planéty • prvý • originálny: prvý, originálny význam • začiatočný • počiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fáza • prvotnopospolný • predtriedny • beztriedny (o ľudskej spoločnosti) • kniž. prvobytný • primitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny
2. p. základný, hlavný 1
prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)
2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu
3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny
povojník pás, ktorým sa v minulosti sťahovala, upevňovala perinka s dieťaťom • povijak • povijan • povíjadlo
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
pozvanie 1. zdvorilá výzva na účasť na niečom • zastar. povolanie: dostal pozvanie, povolanie prednášať na univerzite • zastar. pozyv
2. p. pozvánka
práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka
2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob
3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie
4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor
p. aj dielo
6. p. činnosť 1, 2, chod 2
úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu • povinnosť: plniť si svoje povinnosti • funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote • poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy • misia: plniť tajnú misiu • povolanie: jeho povolaním bolo zabávať • určenie: slúžiť svojmu určeniu • kniž. údel: vznešený údel učiť mládež • kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti
2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme • div. slang. part: dobre poznať svoj part
3. p. práca 1
kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečom • príslušný • povolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osoby • zodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach
oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník
2. p. opodstatnený, spravodlivý 2
povolaný p. oprávnený 1, kompetentný, schopný
schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž
povolať p. pozvať1, zavolať 1, zvolať 2
pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbu • povolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadku • zvolať • zozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odboja • popozývať • pozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinu • prizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňa • hovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásili • zastar. invitovať (J. Chalupka) • predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd
predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci • hovor.: citovať • docitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvanie • zavolať • povolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehody • pozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor
zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd
2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať
zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať • skríknuť • vykríknuť • zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho • skričať: skričal v zúfalstve na otca • expr.: zrevať • zarevať • zavrešťať • zavrieskať • zvrešťať • zvresknúť • zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy • expr.: zahulákať • zhúknuť • zahúknuť • zhučať • zahúkať • zhrmieť • zahrmieť • zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte! • expr.: zhíknuť • zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou • privolať • kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu
2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať • povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov • zozvať • pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie • popozývať • pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
povolenie p. súhlas 1
súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas • dovolenie: požiadať o dovolenie • povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie • schválenie: čakať na schválenie • odobrenie • kniž. placet • kniž. zastar. zvolenie
2. p. zhoda 1
povolený p. prípustný
prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný) • dovolený • povolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnosti • prijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vec • možný (op. nemožný): je to možné
voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes
2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra
3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh
4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie
5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla
6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život
7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspech • popriať: popriať koňom oddychu • povoliť • vyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkom • zried. pohovieť: starká deťom pohovela
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!
2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti
3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol
poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa
2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov
popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu
2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla
3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol
4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať
povoliť 1. p. dovoliť 2. p. popustiť 1–3 3. p. ustúpiť 2, 3
prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo
2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal
pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu • uvoľniť • popustiť • povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty • upustiť: schválne upustila vreckovku
2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku • uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň • vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia
3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca • pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili
4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj • otvoriť • hovor.: zapáliť • zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor • spustiť: spustiť stroj
5. p. prdnúť
rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste • odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepili • uvoľniť sa • povoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolila • rozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejil • porozlepovať sa • poodlepovať sa (postupne)
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť
p. aj prepustiť
2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu
p. aj odviazať
3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu
4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si • dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť • popriať si: deti si popriali dostatok spánku • pohovieť si • expr.: povoliť si • povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve
oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie
2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)
povoliť si, povoľkať si p. oddýchnuť si 1
hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)
povoľkávať si p. hovieť si
mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina
2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško
3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne
porov. aj mäkký 3
pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo
porov. aj pomalý 1
2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy
3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky
4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky
povoľne 1. p. pomaly 1 2. p. mäkko 3
mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)
2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký
3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie
poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebký • mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo • vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka • ohybný • formovateľný • tvárny • tvárlivý • plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina
2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha • povoľný: povoľné materinské srdce • slabý • ovplyvniteľný • ústupčivý • ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný
povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajný • mäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkká • zhovievavý • kniž. benevolentný • zried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičia • ústupčivý • ústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahu • pejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina
ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupný • poddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povaha • povoľný • mäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otec • ovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušu • kompromisný • kompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postoj • nár. úložný
zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľný • mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev • kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok • blahosklonný • blahovoľný • žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek • chápavý • uznanlivý • tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj • trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka • citlivý • vnímavý • prístupný • dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor • expr. čujný: má čujné srdce • protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
rozmaznávať robiť niekomu všetko po vôli a tým kaziť • maznať: od detstva ho rozmaznávali, maznali • povoľovať (poskytovať veľa voľnosti): príliš mu povoľovali • expr. voľkať • kniž. hovieť: voľkajú, hovejú jej ako dieťaťu • premaznávať (veľmi rozmaznávať) • kniž. zastar. mazliť • expr. mazlinkať
povoľovať si p. hovieť si
privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčik • expr.: čuchnúť • priňuchať • pričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vína • ovoňať • očuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)
2. p. skúsiť 2, ochutnať 2
povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)
p. aj koč
previezť dopravným prostriedkom premiestniť (z jedného miesta na druhé) • prepraviť: deti previezli, prepravili do bezpečia; previezť, prepraviť chorého do nemocnice • dopraviť: náklad dopravili do domu taxíkom • transportovať (obyč. s určeným sprievodom): transportovať potraviny do ohrozenej oblasti • prepašovať (tajne, protizákonne a pod.): prepašovať utečenca, drogy cez hranice • zviezť • odviezť (niekam): zveziem, odveziem deti do školy autom • povoziť • poprevážať (istý čas voziť po viacerých miestach): povoziť, poprevážať, previezť návštevu po meste
povozníctvo doprava nákladov povozom ako zárobková činnosť • hovor. furmanka
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)