Synonymá slova "päh" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • hltavo rýchlo a veľkými hltmi • pejor.: pahltnepahltnopažravo: hltavo, pahltne zjedol polievku; pažravo sa pustil do halušiekzried. hltkom (Hviezdoslav)

    porov. aj nenásytný 1


    pahltne, pahltno p. hltavo, porov. aj nenásytný 1


    jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedákhovor. expr.: papkáčpapáč: je dobrý papkáčpejor.: pažravecpahltník: nenásytný pažravec, pahltníkpejor.: žrútžráčexpr., často pejor.: hltavechltoňhltoš


    nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenecnenasýtenecexpr. hladošpejor.: nenažranecnenadžganecpahltníkpažravecžráčžrúthltavechltoňhltoš


    pahltník p. nenásytník, jedák


    nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

    2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní


    pahltný p. nenásytný 1


    paholčiť p. slúžiť 1


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


    mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladíkchlapecšuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakultyhovor. parobokhovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabajcabancagaňcapajcorgoňexpr. šuhajecpoet. šuhajinazastaráv.: čeľadníkchasníkobyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako levkniž. al. expr. mladoňkniž. zastar.: mladec (Timrava)mladoch (Vajanský)


    paholok 1. p. sluha 2. p. mládenec


    sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majerizastar. služobník: dôstojnícky služobníkzastar. posluha (Jesenský)posluhovačhovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskokaexpr. zried. vysluhovač (Letz)paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadeneczastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnošipanoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucákpucer (dôstojnícky sluha)


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    paholský p. hrubý 2


    pahorkatina p. vysočina


    vysočina mierne horské pásmo al. krajina takto položená: dedinka ležiaca na vysočinepahorkatinahornatinavrchovina: mierna pahorkatina


    kopcovitý 1. pokrytý kopcami, vyvýšeninami, horami (op. rovinatý, nížinatý) • vrchovitývrchovatý: kopcovitý, vrchovitý, vrchovatý krajpahorkovitýpahorkatý (s malými vyvýšeninami, pahorkami): prechádzali pahorkovitý, pahorkatý úsek cestybriežkatýbriežkovitýzried. brehovitý: briežkaté, briežkovité, brehovité pozemkyhornatýzvlnenývlnitý: hornatý, zvlnený, vlnitý terén (op. rovný)

    2. p. vrchovatý 1, 2


    pahorkatý, pahorkovitý p. kopcovitý 1


    kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopcevyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadomvŕšokvŕštekkopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopčekpahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský)návršie: na návrší stojí zámokúvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka)vyvýšenisko (Figuli)chopok: chopok zarastený materinou dúškouhrb (Ondrejov)zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie snehkniž. chlm (Jesenská)

    2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3


    pahorok p. kopec 1


    pahrbok p. kopec 1


    kýpeť vyčnievajúca časť konára • pahýľ: kýpeť, pahýľ starého duba


    pahýľ p. kýpeť


    čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-maryčáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizliabrakadabrakahókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajacasimsalabim


    hókus-pókus p. čáry-máry


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica) • žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy


    pŕhľavka p. žihľavka


    žihľavka alergické vyrážky na koži • hovor. pŕhľavka: po jahodách vždy dostane žihľavku, pŕhľavku


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


Pozri výraz PÄH v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pab, tos, ansó, mzv, adt, pdl, hdm, no, dlq, kuj, hlo, mk, iui, iaae, aek
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV