Synonymá slova "prosp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň

2. p. pôžitok, šťastie 1

dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť

prospech p. úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1

úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh • prospech: verejný prospech • zisk: to neprináša nijaký zisk • záujem: brániť svoje záujmy • hovor. chosen • choseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník

p. aj ziskuchtivec

prospechár p. vypočítavec, ziskuchtivec, prefíkanec

vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítavec • zried. zištník (Jesenská) • obyč. pejor.: prospechár • špekulant: politický špekulant • pejor.: ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • mamonár • chamtivec • hrabivec • žid • židák • kniž. utilitarista

p. aj ziskuchtivec, prefíkanec

ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechár • chamtivec • mamonár • hrabivec • skývražník • žid • židák • ziskožravec (Urban)

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý

prospechársky p. sebecký, zištný, vypočítavý

sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správanie • bezohľadný: bezohľadný človek • individualistický • egocentrický • samoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbym • zištný (op. nezištný) • ziskuchtivý • prospechársky • vypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudia • zastar. presebný (Francisci)

vypočítavý dbajúci len na vlastný úžitok • ziskuchtivý • prospechársky: prejavil sa ako vypočítavý, ziskuchtivý, prospechársky egoista • sebecký • egoistický: sebecký, egoistický človek • zištný (op. nezištný): jeho konanie bolo vždy zištné • rafinovaný • expr. prefíkaný • ľstivý (používajúci klamstvo, faloš, lesť na dosiahnutie vlastného úžitku): rafinovaná žena; prefíkaný, ľstivý advokát • pejor.: špekulantský • špekulatívny: špekulatívne dôvody

zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienky • pejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske ciele • kniž.: utilitárny • utilitársky: utilitárske záujmy, zretele • ziskuchtivý • ziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútky • chamtivý • hrabivý: chamtiví, hrabiví boháči • pejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodníci • kniž. ziskulačný • zastar. ziskužiadostivý • pejor.: ziskužravý • ziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľ • zried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomec • chlebársky (Tajovský, Mráz) • chlebičkársky (Kukučín)

prospechárstvo p. vypočítavosť

vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo

prosperita p. rozvoj

rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja • rozmach • rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu • prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu • vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne • kniž. vzmach: vzmach priemyslu • kniž.: rozlet • rozpätie • vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet • poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari • poet. rozvin (Kukučín) • zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1

kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha

prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

2. p. kvitnúť 1, 2

prosperovať p. prospievať 2

prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

prosperujúci p. ziskový, výnosný

výnosný ktorý dáva výnos • ziskový (op. stratový) • kniž. al. hovor. profitový (ktorý prináša zisk) • rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výroba • hovor. expr. mastný: dostať mastné miesto • prosperujúci: prosperujúci podnik

ziskový ktorý prináša zisk • výnosný • rentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výroba • prosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosť • výhodný • kniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnanie • pren. zlatonosný: zlatonosná profesia

hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravy • osožnosť • prospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia

2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnoty • majetok: hromada peňazí a iného majetku • kapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálom • zastar. veličina

3. p. cena 1 4. p. význam 2

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

prospešný p. užitočný

užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval

výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie

pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť¹

prospieť p. pomôcť 2, porov. prospievať 1

osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu

slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)