Synonymá slova "pripr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

p. aj spoločnosť 2

príprava činnosť, ktorou sa umožňuje realizácia niečoho • hovor. chystačka: príprava, chystačka na ďalekú cestu

chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia

priprávať p. chystať, porov. pripraviť

hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončený • dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený • ukončený • zakončený • dovŕšený • zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené • urobený • dorobený • dohotovený • vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička • prichystaný • pripravený • nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný • doštudovaný • vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravený • prichystaný • nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1

náchylný 1. ktorý má v sebe všetky predpoklady, sklony, dispozície na niečo (obyč. neželateľné) • náklonný: byť náchylný, náklonný na choroby; je náklonný konať zlo

2. ktorý má sklon, tendenciu, ochotu na niečo • náklonný • ochotný: bol náchylný, náklonný prijať naše vysvetlenie; nie je náklonný, ochotný prispôsobiť sa • pripravený • hotový (ktorý má vôľu uskutočniť niečo v blízkej budúcnosti): som pripravená, hotová uveriť vám, ak uvediete dôkazy • naklonený (ktorý má ochotu obyč. na niečo dobré): byť náchylný, naklonený súhlasiť

odhodlaný 1. ktorý je pevne rozhodnutý uskutočniť niečo, obyč. niečo závažné • hotový: je odhodlaný, hotový na všetko • ochotný: byť ochotný biť sa za svoju pravdu • pripravený • prichystaný: byť pripravený, prichystaný vzdorovať

2. p. rázny, smelý

organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený al. vedený (op. chaotický) • usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný) • cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskum • pripravený • premyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia

zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinok • pripravovaný • chystaný: chystaný prevrat nevyšiel • nachystaný • naplánovaný • pripravený: naplánovaná svadba sa nekonala • strojený • hodlaný: strojený návrat domov

inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesť • predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu • zahrať • predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovať • nastrojiť • organizovať • zorganizovať • kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie • pripraviť • expr. spískať: Čo ste to na nás spískali?

nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2

okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)

podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovať • okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve • pripraviť: je dobre pripravený v angličtine • zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane

priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihu • expr.: privliecť • dovliecť • pritrepať • dotrepať • doterigať • dopratať • priteperiť • doteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domov • poprinášať • podonášať • expr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinu • uverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýlenie • spôsobiť • privodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škodu • vyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo zisk • vniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodiny • priviesť • doviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstva • pren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesť • pripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetko • pozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru

ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátený • pripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosť • ochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovania • ukrivdiť • ublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedie • utiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom

upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliska • sformovať • vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasy • urovnať • popraviť • dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihrisko • zregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto rieky • usmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniť • ponaprávať • poupravovať • zried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiť • uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanie • adaptovať • prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériu • pozmeniť • obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviek • kniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolností • novelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiť • pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsob • spracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

4. p. usmerniť 1

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

zbaviť¹ vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod • pripraviť • priniesť • doniesť • priviesť • hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť • obrať (o čo) • odobrať • odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz • oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť • odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky • hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

predbežný 1. konaný ako príprava • prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov

2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný) • dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrh • zmeniteľný • odvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlas • nepresný • približný • neuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačov • predpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný)

prípravný p. predbežný 1

prípravok výrobok pripravený na použitie • preparát: chemický, syntetický, kozmetický prípravok, preparát; prípravok, preparát na striekanie stromov

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať • chystať • usporadúvať • usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok • strojiť: strojiť štrajk • aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť • riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovať • zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)

plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)

pripravovať p. chystať, porov. pripraviť

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)

zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)

pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

2. p. autor

pripravovateľ p. pôvodca 1

pripražiť p. upražiť

upražiť pripraviť, upraviť pražením • usmažiť: upražiť, usmažiť rezne dočervena; upražiť, usmažiť mandle na masle • vypražiť • vysmažiť (v rozpálenom tuku, obyč. potraviny obalené v strúhanke): vypražiť, vysmažiť karfiol, syr • opiecť (upraviť na povrchu žiarom, ohňom, rozpáleným tukom a pod.): mäso prudko opečieme v rúre, na masti • uškvariť (vystaviť silnému pôsobeniu tepla): uškvariť slaninu • prepražiť • presmažiť (dôkladne al. znova upražiť): dobre prepražená slaninka; mäso treba ešte raz prepražiť, presmažiť • pripražiť • prismažiť • priškvariť • pripiecť (trocha upražiť, trocha opiecť): cibuľku pripražíme, stehno pripečieme • prižiariť (Kukučín)

priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do voza • hovor. šírovať (dávať postroj): šírovať kone • strojiť • vystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestu • pripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca

pripriahať p. priahať

donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy

prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil • kniž. primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali • hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty

pripriahnuť 1. p. zapriahnuť 1 2. p. prinútiť

zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarma • hovor. ošírovať (dať postroj na koňa) • pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera)

2. p. prinútiť

priprieť 1. p. prinútiť 2. p. pritisnúť 1, 2 3. p. zatvoriť 1 4. p. privrieť 2

pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr • expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela • privaliť • expr.: primliaždiť • pripučiť • prikvačiť • pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom • expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi • priľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiť • pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka • prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho • priklopnúť • priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol • priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu • popritískať • popritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiť • priprieť: osud ho pritisol, priprel • hovor. expr.: priseknúť • privrznúť • privrieť • prištipnúť • priškripnúť • priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1

privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalnice • prichýliť: dvere sú iba prichýlené • hovor.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kufor • pribuchnúť • priraziť • expr.: pričapiť • pričapnúť • pricapiť • pricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicu • prižmúriť (oči)

p. aj zatvoriť 1

2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúť • zavrznúť • priseknúť • zaseknúť • priprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohu • pricviknúť • zacviknúť • pricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídlo • prištipnúť • zaštipnúť • prištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca

3. p. prinútiť

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavy • dať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácu • podobrať sa • podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po meste • chytiť sa • chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problém • odhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčky • zried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listom • vziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľa • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviť • expr.: schytiť sa • vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko

priprieť sa p. pustiť sa 1, dať sa 1

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sa • hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila • spamätať sa: už sa z prehry spamätal • pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa • zobrať sa • zviechať sa • pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať • hovor. expr.: priprieť sa • posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil • dodať si odvahu/odvahy • pozbierať (všetku) silu/vôľu • napnúť sily • fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe • zotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť • vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu

2. p. postaviť sa 1, vstať 1