Synonymá slova "premi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 45 výsledkov (1 strana)

  • odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


    prémia p. odmena


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľaťpremieľaťprežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústachcmúľaťcumľaťcucaťcucľaťcuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukríkžmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzalnár. žužľať (Chudoba)

    2. p. opakovať 1


    premieľať 1. p. omáľať 1 2. p. hovoriť 1


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    premieňať p. meniť 1


    meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

    2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

    3. p. lesknúť sa


    premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasiestriedavý: striedavé úspechymenlivýmeňavýmenistýmenivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiályaprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postojzried. premieňavý (Kostra)kolísavýrozkolísanýnestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovcavrtkavýexpr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povahaodb. premenný: premenná veličinakniž. variabilný: variabilné tvary, formy


    premieňavý p. premenlivý


    prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

    2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočnýpočiatočnýprvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominulapôvodnýnajstaršíoriginálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlačkniž. pionierskypriekopnícky: pioniersky, priekopnícky čindebutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstaveniepremiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

    3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny


    pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes • zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodoupremiešať (miešaním spracovať) • zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejomzmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslomzliaťhovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté) • hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy

    porov. aj spojiť 1

    2. p. zamiešať 1


    premiešať p. pomiešať 1, zamiešať 1


    rozmiešať miešaním spojiť • vymiešaťzmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrompremiešaťpomiešať: premiešať polevurozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepaťkuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanurozmixovať (v mixéri)


    zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žrebypoprehadzovaťpomotaťpozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisyhovor. expr. strepať: strepal všetko na kopupremiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešaťzatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať

    p. aj zapliesť 3

    2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenievmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísaduvsunúťexpr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo


    preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

    2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)


    presťahovať dať, dopraviť na iné miesto s cieľom trvalého pobytu al. umiestnenia (týka sa osôb, objektov, zvierat a pod.) • presídliť: presťahovať, presídliť rodinu do mesta; presťahovanie, presídlenie úradu, univerzity, nábytkupremiestiťpremiestniťpreložiť (vôbec dať inde): knihy sme premiest(n)ili do pivnice; vysokú školu majú premiest(n)iť, preložiť do Košícpresadiťpreniesť: starého človeka nehodno presadiť do cudzieho prostredia; starý nábytok presťahovali do chatyrepatriovať (vrátiť späť do vlasti): emigrantov po prevrate repatriovali


    pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

    2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

    3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

    4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

    5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

    6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


    premiestiť, premiestniť p. preložiť 1


    migrácia presun z jedného miesta na iné • premiesťovanie (sa)premiestňovanie (sa)pohyb: migrácia pracovných síl, pohyb ľudských mássťahovaniepresídľovanie: sťahovanie, presídľovanie pôvodom ázijských národov do Európy


    sťahovať sa2 meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mestavysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytuevakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontomodb. migrovaťpremiesťovať sapremiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujúkočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočujetiahnuťletieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh


    premiestňovať sa, premiesťovať sa p. sťahovať sa2


    premietač pracovník obsluhujúci premietací prístroj • operatér: je zamestnaný ako premietač, operatér v kine


    premietačka 1. p. premietáreň 2. p. projektor


    premietáreň miestnosť, kde sa premietajú filmy • hovor. premietačka


    projektor premietací prístroj • hovor. premietačka


    premietať p. premýšľať


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

    2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

    3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    premilený p. milý 1, drahý 3


    milučký expr. veľmi milý • expr.: milunkýmiluškýmilenký: milučký, milunký, milušký drobizg; na teba myslím, milučká, milenká mojaexpr. premilý: syn môj premilýexpr.: milučičkýmilulinký: milučičké, milulinké kuriatka


    premilý p. milý 1–3


    premínať sa p. prešľapovať 1, vrtieť sa 2


    prešľapovať 1. robiť kroky na jednom mieste • prestupovať: netrpezlivo prešľapuje, prestupuje v rade pred obchodomzastaráv. expr. premínať sa: premína sa v rozpakoch (Kukučín)expr. vrtieť sa (nepokojne, netrpezlivo stáť al. sedieť): dieťa nepostojí, ustavične sa vrtí a ruší obrady

    2. p. stagnovať


    vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť satočiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točíotáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalozvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajúexpr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetovtancovaťvykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíkaprekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

    2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť samechriť samiesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na postelihovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieťexpr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorípoposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedávaexpr. premínať sa (Kukučín)nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová)hnieždiť sa

    p. aj prešľapovať

    3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detíobracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

    4. p. obšmietať sa 1


Pozri výraz PREMI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: spool, sem, čin, retype, ã ã tã ã t, , preš, note, m, ĺľit, det, che, ove, edm, est
Ekonomický slovník: mrg, sve, vhy, cnr, kyd, opj, zxp, ã ã vi, skuã ã, hãƒâ ãƒâ, ico, pkã ã ã ã, zrf, awg, ces
Slovník skratiek: obj, c04, ä er, a99, qnp, g94, kmi, sea, rb, x57, zhy, caav, uss, z47, vsk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV