Synonymá slova "premi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš

prémia p. odmena

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľať • premieľať • prežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústach • cmúľať • cumľať • cucať • cucľať • cuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukrík • žmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzal • nár. žužľať (Chudoba)

2. p. opakovať 1

premieľať 1. p. omáľať 1 2. p. hovoriť 1

meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu • pozmeňovať • obmieňať • kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text • deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou • odb.: metamorfovať • mutovať • permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šaty • obmieňať • varírovať • variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému • modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas • tech. konvertovať: konvertovaný prúd

3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistky • zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky • pejor.: čachrovať • machľovať • veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami • hovor.: čarať • čarovať: deti čarali hračky • ľud. zastar.: frajmačiť • frajmočiť: trhovníci frajmočili

premieňať p. meniť 1

meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňa • prechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajú • vymieňať sa: úlohy sa vymieňajú • obmieňať sa • variovať • varírovať: tóny varírujú jeden za druhým

3. p. lesknúť sa

premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasie • striedavý: striedavé úspechy • menlivý • meňavý • menistý • menivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiály • aprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postoj • zried. premieňavý (Kostra) • kolísavý • rozkolísaný • nestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovca • vrtkavý • expr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povaha • odb. premenný: premenná veličina • kniž. variabilný: variabilné tvary, formy

premieňavý p. premenlivý

prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny

pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes • zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodou • premiešať (miešaním spracovať) • zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejom • zmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslom • zliať • hovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté) • hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy

porov. aj spojiť 1

2. p. zamiešať 1

premiešať p. pomiešať 1, zamiešať 1

rozmiešať miešaním spojiť • vymiešať • zmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrom • premiešať • pomiešať: premiešať polevu • rozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepať • kuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanu • rozmixovať (v mixéri)

zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žreby • poprehadzovať • pomotať • pozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisy • hovor. expr. strepať: strepal všetko na kopu • premiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešať • zatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať

p. aj zapliesť 3

2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenie • vmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísadu • vsunúť • expr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo

preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiť • premiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kúta • preniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu rieky • presadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčeky • presunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciam • posunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstavenia • presťahovať • pretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizby • prestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverám • prehodiť • zahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohu • prehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesok • popremiesťovať • popremiestňovať • poprekladať • poprehadzovať • poprenášať (postupne, viac vecí) • odložiť • odsunúť • oddialiť • kniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vlády • kniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčiny • kniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtiny • predabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať film • prerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)

presťahovať dať, dopraviť na iné miesto s cieľom trvalého pobytu al. umiestnenia (týka sa osôb, objektov, zvierat a pod.) • presídliť: presťahovať, presídliť rodinu do mesta; presťahovanie, presídlenie úradu, univerzity, nábytku • premiestiť • premiestniť • preložiť (vôbec dať inde): knihy sme premiest(n)ili do pivnice; vysokú školu majú premiest(n)iť, preložiť do Košíc • presadiť • preniesť: starého človeka nehodno presadiť do cudzieho prostredia; starý nábytok presťahovali do chaty • repatriovať (vrátiť späť do vlasti): emigrantov po prevrate repatriovali

pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby • preložiť • premiestiť • premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene • presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby • popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom • popreťahovať • poprevliekať (postupne)

3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákať • zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu • šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny • hovor., často pejor. zverbovať • naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu • získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu • popreťahovať (postupne, viacerých)

4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliť • natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly • prepnúť • prepäť: prepnúť svoje sily • ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť

premiestiť, premiestniť p. preložiť 1

migrácia presun z jedného miesta na iné • premiesťovanie (sa) • premiestňovanie (sa) • pohyb: migrácia pracovných síl, pohyb ľudských más • sťahovanie • presídľovanie: sťahovanie, presídľovanie pôvodom ázijských národov do Európy

sťahovať sa² meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mesta • vysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytu • evakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontom • odb. migrovať • premiesťovať sa • premiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujú • kočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočuje • tiahnuť • letieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh

premiestňovať sa, premiesťovať sa p. sťahovať sa²

premietač pracovník obsluhujúci premietací prístroj • operatér: je zamestnaný ako premietač, operatér v kine

premietačka 1. p. premietáreň 2. p. projektor

premietáreň miestnosť, kde sa premietajú filmy • hovor. premietačka

projektor premietací prístroj • hovor. premietačka

premietať p. premýšľať

premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie

uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

premilený p. milý 1, drahý 3

milučký expr. veľmi milý • expr.: milunký • milušký • milenký: milučký, milunký, milušký drobizg; na teba myslím, milučká, milenká moja • expr. premilý: syn môj premilý • expr.: milučičký • milulinký: milučičké, milulinké kuriatka

premilý p. milý 1–3

premínať sa p. prešľapovať 1, vrtieť sa 2

prešľapovať 1. robiť kroky na jednom mieste • prestupovať: netrpezlivo prešľapuje, prestupuje v rade pred obchodom • zastaráv. expr. premínať sa: premína sa v rozpakoch (Kukučín) • expr. vrtieť sa (nepokojne, netrpezlivo stáť al. sedieť): dieťa nepostojí, ustavične sa vrtí a ruší obrady

2. p. stagnovať

vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1