Synonymá slova "prej" v Synonymickom slovníku slovenčiny

prejachať p. prejsť 1

prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

prejasný p. jasný 1

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

prejať 1. p. prevziať 1 2. p. preniknúť 2

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenie • vziať • zobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto kolegu • zastaráv. prejať: prejať za niekoho dlh • ujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosť • popreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórie • prisvojiť si • privlastniť si • prebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievča • fraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje

zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnila • zasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúc • expr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpením • prejsť • premôcť • preniknúť • opanovať • ovládnuť • zried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnev • nadísť: nadišiel ma strach • pojať • prejať: náhle ho prejal chlad • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ma smiech • pochytiť • vychytiť • schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľ • postihnúť • napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol vírus • zastar. prichvátiť: tma ho prichvátila

zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť

doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka

2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia

výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti • znak: vyznamenanie ako znak úcty

2. p. vzhľad

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo • ukázať • preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnym • vzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomu • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupom • manifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojne • osvedčiť • dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosť • kniž.: vypuknúť • expr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač

ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť

vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosť • vysloviť • vypovedať • povedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienku • vystihnúť • kniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problému • prejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastím • tlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívu • symbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť

vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z viery • priznať • priznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechu • prejaviť • vyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravdu • prihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmu • kniž. doznať: doznať svoju vinu • vyspovedať sa (vyznať hriechy)

zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalosti • predpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosť • vnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak

2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmysly • prejaviť • ukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdca • prezradiť • vyzradiť • povedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel

3. p. prezradiť 4. p. zistiť

odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť sa • ukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svety • vyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavo • prejaviť sa: nedostatky sa prejavili • hovor. expr.: vyfarbiť sa • vycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvár • poodhaliť sa (trocha)

odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť sa • odblysknúť sa • oblesknúť sa • odblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnko • odraziť sa • zobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťa • prejaviť sa • ukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku

prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavo • ukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukáže • preukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete! • predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviť • prezentovať sa: prezentovať sa maľbami • odb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkou • odzrkadliť sa • odraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisť • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak choroby • iron. vyznamenať sa • hovor. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúť • explodovať • vypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviť • zastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporca • prejaviť sa • preukázať sa • ukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalier • hovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si myslia • expr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedel • zastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu

zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste • uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originály • dochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom území • udržať sa • pretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pána • vydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročia • zastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz

2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom • zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodine • prejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii

kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasť • prejaviť sústrasť

obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho • otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradlie • šuchnúť sa • obšuchnúť sa • ošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchla • pren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore) • všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšuchol • zabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politiky • zavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil

javiť ukazovať na prítomnosť niečoho • dávať najavo • mať: javiť, dávať najavo nespokojnosť; mať sklon k pesimizmu • prejavovať • prezrádzať: už neprejavuje známky života; jeho oči prezrádzajú živý záujem

črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať sa • ukazovať sa • zračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätie • javiť sa • prejavovať sa • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnev • kontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sa • zdať sa • byť zjavný • ukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovocia • zračiť sa • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnev • črtať sa • rysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

2. vyvolávať istý dojem • vidieť sa • zdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľné • pripadať • prichodiť • ukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správne • pozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža pozná • zried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom

odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstva • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnev • prejavovať sa • zračiť sa • javiť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosť • ukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrode • kniž. reflektovať sa

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

prejavovať sa p. javiť sa 1

správať sa¹ 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

p. aj javiť sa 1

3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať

p. aj chváliť sa

prejazd komunikácia križujúca sa s inou komunikáciou • žel. priecestie (križovatka železničnej trate s cestou): chránený prejazd, chránené priecestie • podjazd (prejazd pod inou komunikáciou) • nadjazd (prejazd nad inou komunikáciou): nadjazd nad autostrádou

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

prejedať sa¹ porov. prejesť sa

prejedať sa² p. hádať sa, vadiť sa

vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)

sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

prejemnený p. jemný 3, 6

prejesť jedením minúť • stroviť: prejesť, stroviť polovičku platu • hrub. prežrať: všetko prežerie

nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa • mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania • presýtiť sa • prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu • hrub.: nažrať sa • prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav

ochvátiť sa pri prejedení dostať chorobu prejavujúcu sa zrážaním krvi • prejesť sa • hovor.: dostať čemer • očemeriť sa • sčemeriť sa (o ľuďoch i o zvieratách) • zduť sa (presýtením spôsobiť plynatosť, nadutie brucha; o zvieratách): krava, ovca sa zdula

prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husaciny • presýtiť sa: presýtiť sa sladkostí • hrub.: prežrať sa • obžrať sa • hovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmi • expr. ohltať sa • hovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebral • hovor.: nadžgať sa • napukať sa

2. p. zunovať

zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel? • zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský) • zovšednieť • ošúchať sa • obšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali sa • obohrať sa • opočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvala • unudiť • znudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudil • znepáčiť sa • zneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbila • spríkriť sa • sprotiviť sa • znechutiť sa • mať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosť • prejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlo • presýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovali • prijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedla • kraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku • podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť • absolvovať: absolvovať liečenie

2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieť • vytrpieť • prestáť • vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie • prežiť • zažiť • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd • prekonať • zniesť • vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie • prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou • expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb • hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy

pochodiť² 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2

prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemne • expr.: preletieť • prefrčať • prefrndžať • prefičať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť • prebrnknúť • prebŕknuť • presvišťať • prešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dva • expr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okolo • expr.: prehrmieť • prehučať • prešumieť • prehrčať • prehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humno • expr. strihnúť: strihnúť poza dom • expr.: pretrieliť • prehnať sa • prehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrka • expr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchrica • prejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktu • precválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicou • hovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúť • uplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva roky • prejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnosti • utiecť • ujsť • expr.: preletieť • prelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladosti • expr.: prefičať • prefrndžať • prefrčať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozícii • zbehnúť • dezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovi • hovor. expr. presedlať • subšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanie • expr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1

prechodiť¹ 1. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť: prechodil, pochodil celý svet • precestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajín • prejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvory • expr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý kraj • hovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptov • hovor. expr.: preloziť • zloziť • prebrúsiť • prelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mesta • poprechodiť • poprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta

2. chodením vyznačiť • vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnik • prešliapať • vyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu

prekĺznuť, prekĺznuť sa chôdzou al. iným pohybom sa rýchlo a obyč. nepozorovane premiestniť cez niečo • prešmyknúť sa • prešmyknúť • prešuchnúť sa: prekĺznuť (sa), prešmyknúť (sa), prešuchnúť sa do budovy cez zadnú bránku • šmyknúť • šmyknúť sa: čašník (sa) šmykol popri nás • pretiahnuť sa • prevliecť sa (cez úzky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevlečú cez dieru v plote • expr. prebŕdnuť: prebŕdnuť cez potok • prejsť: dávajte si pozor, tadiaľ ťažko prejdete, prekĺznete • uniknúť (rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho, niekoho nebezpečného): len-len že unikol tou uličkou • prešinúť sa (ponad niečo, cez niečo): vlnka sa prešinula cez prsty

prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra

prekročiť 1. urobiť krok cez niečo, krokom sa cez niečo dostať • prejsť: prekročiť, prejsť prah dverí; hranice sme prekročili, prešli o polnoci • prestúpiť: prestúpiť potok na najužšom mieste • prešliapnuť (prekročiť niečo a šliapnuť za niečo): pretekár prešliapol čiaru • poprekračovať • poprestupovať (postupne, viac vecí, osôb): poprekračovať mláky, prekážky

2. nerešpektovať isté normy, predpisy a pod. • prestúpiť: prekročiť, prestúpiť dovolenú rýchlosť; prestúpiť, prekročiť zákon • nedodržať • porušiť: vodiči nedodržali, porušili zákaz • pretiahnuť (časovú hranicu): pretiahnuť, prekročiť termín

3. dostať sa v činnosti za istú hranicu • presiahnuť: päťdesiatku som už dávno prekročil, presiahol • prevýšiť: prevýšiť plánovaný objem výroby

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku • prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine • odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení • expr.: preživoriť • prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali • prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť • expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke • prebiť sa • expr.: pretĺcť sa • pretárať sa • pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok • expr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu • poskusovať • pozažívať • poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody • prekonať • prestáť • vystáť • podstúpiť • zniesť • vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria • pretrpieť • vytrpieť • expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy • prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov • precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti

pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) • pridružiť sa • pridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozícia • hovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psík • prejsť • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k nám • hovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebou • zapojiť sa • zamiešať sa • primiešať sa • vmiešať sa • expr.: pripliesť sa • vpliesť sa • pritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantov • expr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusie • zried. pritovarišiť sa (Rázus)

skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke

skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú

zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod

prejsť sa porov. prechádzať sa