Synonymá slova "pola" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 95 výsledkov (1 strana)
-
pol jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovica • polovička: stačí nám pol, polovica, polovička chleba • hovor. polka • zastaráv. pola: kúpiť polku masla • mat. zastaráv. polovina
pola p. polovica 1, pol
polovica 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovička: polovica, polovička domu, mesta, cesty; pravá, ľavá polovica, polovička • pola: pola brava • hovor. polka: polka chleba • mat. zastaráv. polovina
porov. aj pol
2. p. stred 2, prostriedok 2
pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku
2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie
3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2
poľadovica zamrznutý, klzký povrch terénu • ľadovica: na cestách sa tvorí poľadovica, ľadovica • námraza (namrznutý povrch niečoho): námraza na chodníku
poľahčiť p. uľahčiť 2
uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy
2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo
3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sa • poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí • neos.: obľahčiť sa • odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo • odľahnúť • zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie • uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
poľahky p. ľahko 1
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúť • zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla • povaliť sa • pováľať sa • zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo
zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa • vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávu • zrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážku • padnúť • spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličky • klesnúť: klesnúť ako podťatý • zložiť sa • zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zem • sklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zem • expr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gauč • expr.: skydnúť sa • skydať sa • sterigať sa • steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečený • zavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalila • expr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechy • poľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo
p. aj spadnúť
2. porov. zvaliť 2
poľahoba p. úľava, pomoc1 1
pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii
p. aj podpora 2
2. p. záchrana 2
úľava zmiernenie, odľahčenie niečoho, čo spôsobuje ťažkosti • poľahoba: pacient pocítil úľavu, poľahobu • uvoľnenie: po skúške pocítil uvoľnenie
lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit • lahodnosť • ľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny
2. príjemný pocit • polahoda • lahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbu • pohoda: pohoda dovolenkových dní • potešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle
pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa • polahoda: pohoda, polahoda letného večera • zried. lahoda • teplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domova • pokoj: na prácu má doma pokoj • spokojnosť: v manželstve vládne spokojnosť • idyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla
p. aj idyla 1, pokoj 4
2. p. počasie
polahoda p. pohoda 1
polahodiť 1. p. vyhovieť 2. p. uhádnuť 1
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad • zvidieť sa • hovor.: zavidieť sa • zazdať sa • pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal • zried. popáčiť sa (Rázus) • zried. povidieť sa (Urban) • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zalahodiť • polahodiť • polichotiť: zalahodil jej náš obdiv • zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým
2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi • zvidieť sa • pozdať sa • expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu • zachcieť sa • zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada • zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí • zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí • prísť vhod: robí, ako mu príde vhod • expr.: uráčiť sa • zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť
polahodný p. príjemný
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
poľahučky, poľahunky p. ľahko 1
naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý
poľakaný p. naľakaný
vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašený • prestrašený • preľakaný • preľaknutý • naľakaný • vyľakaný • zľaknutý • ustrašený • stŕpnutý • expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár • expr.: vyjavený • vyjašený • zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený • vyplašený • poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor • zdesený • vydesený • predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami • det. al. zjemn. pokakaný • expr.: vyklepaný • rozklepaný • vulg.: posratý • posraný • vysratý • vysraný
zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik • vydesený • podesený • vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov • vystrašený • prestrašený • preľaknutý • zľakaný • poľakaný • nastrašený • naplašený • zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad • ohromený • ohúrený • užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený • stŕpnutý • zmeravený • kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre • zdrvený • otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna • zarazený • zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav • niž. hovor. poondiaty • hrub. pokakaný • vulg.: posraný • posratý • vysratý
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
poľakať p. naľakať
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
poľakať sa p. naľakať sa
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
polámaný p. pokazený 1
dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok
2. p. premôcť 1
zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu
2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse
3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor
4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda
5. p. porušiť 2
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
lúka väčšia prírodná plocha zarastená trávou • lúčina: horská lúka, lúčina • kniž. niva (obyč. v blízkosti rieky): úrodné nivy • poľana • polianka (horská lúka)
poľana p. lúka
dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať
2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3
chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)
2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)
3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)
4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť
5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1
lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
polapiť 1. p. lapiť 1, 2, chytiť 1, 2 2. p. ukradnúť
prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von
2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami
3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť
ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listiny • expr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi pero • subšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinky • hovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisť • expr.: uchmatnúť • uchytiť • polapiť • pochytiť • expr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocie • expr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov) • ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperky • ukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cenností • hovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miesto • pokradnúť • rozkradnúť • porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalo • zastar. pojať: z voza mu pojali plátno
poľapkať sa p. posrať sa 1
posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť sa • znečistiť sa • doriadiť sa • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • potentovať sa • expr. poľapkať sa • det. al. expr. pokakať sa • expr. pochvístať sa (Kálal) • fraz. pustiť do nohavíc/do gatí
2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1
poľapotať porov. tárať
porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať
povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriť • porozprávať • navravieť • nahovoriť • narozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovorili • expr.: potrepať • potárať • potrieskať • potliapať: potrepe, potára všeličo • expr.: poľapotať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúposti • expr.: natárať • natrepať • natrúbiť • natúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?
2. p. porozprávať sa
protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)
polaritný, polárny p. protikladný
rozchádzať sa 1. smerovať na viac strán • rozchodiť sa • rozdeľovať sa: cesty sa rozchádzajú, rozdeľujú • rozbiehať sa • rozbehávať sa: železnice sa rozbiehajú na všetky strany • odb. divergovať: vedecké metódy divergujú • polarizovať sa: dnes sa názory výrazne polarizujú
2. porov. rozísť sa
vyostriť sa stupňovaním sa stať intenzívnejším, väčším (v negatívnych prejavoch, vzťahoch a pod.) • vyhrotiť sa • zostriť sa • vyhraniť sa: napätie sa vyostrilo, vyhrotilo; situácia sa zostrila, vyhranila • vystupňovať sa • vybičovať sa (do krajnosti): jeho zlosť sa vystupňovala, vybičovala na najvyššiu mieru • kniž. polarizovať sa (celkom sa od seba vzdialiť): ich názory sa polarizovali
pohladkať jemne, citlivo prejsť rukou po niečom • pohladiť: pohladkať, pohladiť dieťa po vláskoch • poláskať • priláskať (prejaviť city láskaním) • det.: pomojkať • pomojať • nár. expr. polaskotiť (Jesenská); (pri pohladení poštekliť) • expr. potuľkať: potuľkať si psíka • pritúliť • expr. prituľkať • privinúť (nežne chytiť a pritiahnuť k sebe): pritúliť, prituľkať si mačičku • popohládzať (viackrát al. postupne viac osôb, vecí pohladiť)
poláskať p. pohladkať
pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúť • expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • priláskať • poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu • objať • obtúliť • expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec
2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil • pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe
polaskotiť p. pohladkať
poštekliť jemnými dotykmi vyvolať na pokožke dráždivé pocity sprevádzané obyč. reflexným smiechom; expr. príjemne vzrušiť, podráždiť: na krku ho pošteklil vlas; pošteklila ich predstava spoločného večera • expr.: pošimrať • zašimrať • polaskotiť: vetrík mi pošimral, polaskotil tvár; ženine dlhé vlasy ma nežne zašimrali
p. aj vzrušiť
polaškovať (si) p. zabaviť sa 1
zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)
2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi
polátať p. zaplátať
zaplátať prišitím záplaty sceliť al. opraviť • poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šaty • hovor.: zalátať • polátať • zafľakovať • pofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kože • zašiť • pozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviť • zaštopkať • poštopkať (štopkaním sceliť al. opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukavice • prilátať (prišiť záplatu)
polatinčiť dať niečomu latinský ráz • zlatinizovať: polatinčené, zlatinizované mená
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!
2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti
3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol
poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa
2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov
popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu
2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla
3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol
4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať
prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo
2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
polaziť p. pochodiť2 1
horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou
2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť
plápolať 1. p. horieť 1, žiariť 1 2. p. viať 2
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sa • rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom • zapáliť sa • nadchnúť sa • oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia • vzbĺknuť • vzplanúť • zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku • rozžiariť sa • rozjariť sa • rozohriať sa • rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom • rozvášniť sa • rozplameniť sa • zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút • hovor.: rozgurážiť sa • dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme • kniž.: roznietiť sa • rozhorliť sa • zanietiť sa • poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť • fraz.: prísť/dostať sa do varu • dostať sa do ohňa
rozplápolať sa p. rozohniť sa
splápolať p. vzbĺknuť 1
vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuť • zblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňom • kniž.: vzplanúť • splanúť: suchá slama vzplanula • vzplápolať • splápolať • poet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolali • rozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenil • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa • roznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sa • chytiť sa • rozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo • expr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila
2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťou • expr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovi • oduševniť sa: oduševniť sa za národné idey
3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3
vzplápolať, vzpláť p. vzbĺknuť 1