Synonymá slova "pokra" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

    2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

    3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

    2. p. vládnuť 2


    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


    pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľnasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkovdedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičiaučeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učenícižiak: Metodovi žiaci

    p. aj škola 2


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvoústavinštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitútakadémia (typ školy): obchodná akadémia

    2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova školastúpencinasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúrapokračovatelianasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľovžiaci: Metodovi žiaci

    3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium


    nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadanenenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinkynespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľnenezbadanenezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovinevideneneviditeľneskryteskrytoskrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domutajnepotajomkypotajmezried. potajmozastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vínakradmoukradomkyúkradkomúkradmopokradomkypokradmoúkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiachzakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbounár. expr.: potatmepotutmepoťuťmefraz. po očku


    pokradmo p. nepozorovane, tajne, ukradomky


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvkypotajomkypotajmepotajmozastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchodkradmopokradomkypokradmofraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievčaúkradkyúkradkomúkradmozried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinkyexpr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverámnár.: okradomkyokradom (Rázus)skrytoskryteskrývane: skryto, skrývane si zotrel slzunepozorovanenespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnostinebadanenenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť taškunezbadanenezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranunár. ukryjomky (Jesenská)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)


    kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavýprikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé krokynenápadnýnepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmitajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadomskrývanýutajovanýzastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra


    pokradmý p. kradmý


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    pokradnúť p. ukradnúť


    rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístrojrozmontovaťdemontovať (niečo zmontované): demontovali lešeniepren. expr.: rozpitvaťzanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítačporozoberaťporozberaťporozkladať (postupne)

    2. po častiach vziať z celku • rozobrať sipobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevyrozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásobyexpr.: rozchytaťrozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľkurozkradnúťpokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiálporozoberaťporozberaťporoznášaťexpr. porozchytávať (postupne)

    3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácieurobiť analýzuzanalyzovaťrozanalyzovať: rozanalyzovali problémexpr.: rozpitvaťdetailizovaťzanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

    4. p. rozptýliť 3


    ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


    vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený bytvydrancovaťvyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchodyvymietnuťhovor. vybrakovaťexpr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili domrozkradnúťpokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo


    pokradomky p. nepozorovane, tajne, ukradomky


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


    okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • krajpokrajzried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesaperiféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

    2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti


    pokraj1 p. kraj1 1, okraj 1


    pokraj2 p. skraja 2


    skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu • na krajipri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenkýna pokraji: voda je na pokraji hlboká

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho • kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú malinyzastaráv. pokraj (Dobšinský)zastar. nakraj (Kalinčiak)


    pokrájať p. rozrezať 1


    rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezaťnarezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečkurozkrájaťpokrájaťnakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievkyrozkrojiťprerezaťprekrojiť (na dve časti): prerezal povrazrozpíliťprepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličkyhovor. expr.: rozfakliťroztrančírovaťroztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukávnár. expr. rozvalašiť (Švantner)porozrezávaťpoprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

    2. urobiť na niečom rez • zarezaťporezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prstadokrájaťdorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrusrozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkomhovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku


    opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieťskrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnelazried. speknieťzried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnelahovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel


    pokrásnieť p. opeknieť


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV