Synonymá slova "opač" v Synonymickom slovníku slovenčiny

netvor 1. obludný tvor • obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obluda • príšera: morská príšera • prízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrak • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • potvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvora • opacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi) • beštia • kniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví) • expr. ohyzda • pejor.: ohava • nečlovek • kniž. hydra: hydra vojny • kniž. nestvora (Vansová)

2. p. surovec

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

opacha p. obor

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínač • expr.: omacať • omackať • hovor. omakať: omacia, omaká látku ešte raz • expr.: pohmatať • pohmatkať • pomacať • pomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpil • poohmatávať • poopačovať • poomaciavať • poomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmatať • ochytať • obchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučky • pobabrať: pobabrané jedlo • poohmatávať • poobhmatkávať • poochytávať • poobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

opáčiť 1. p. ohmatať 1 2. p. ochutnať 1 3. p. navštíviť 4. p. spýtať sa 5. p. odpovedať¹ 6. p. zistiť 7. p. skúsiť 1, 3

preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobku • prezrieť • prehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranu • prešetriť • vyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípad • prebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mesta • preštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiál • expr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípadu • hovor.: presondovať • vysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličov • hovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredie • vyskúmať • zistiť • vypátrať • prepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosť • prehľadať • presliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolie • odb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénu • preňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domu • hovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutí • skontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlata • zrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, doklady • rozanalyzovať (preskúmať analýzou)

skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo

vyskúšať skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje; skúškou preveriť spôsobilosť al. stav niečoho • hovor.: vyprobovať • oprobovať • sprobovať: šaty treba najskôr vyskúšať, vyprobovať; vyskúšam, sprobujem, či stroj funguje • preskúšať (dôkladne al. narýchlo, trocha vyskúšať): študenta preskúšam z celej látky; ešte si prednes trocha preskúšajú • skúsiť: vidličkou skúsiť, či je zelenina mäkká • hovor. opáčiť (vyskúšať hmatom) • zastaráv. vyexaminovať (vyskúšať vedomosti žiaka, študenta, uchádzača a pod.)

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

návšteva 1. príchod k niekomu, niekam, obyč. s cieľom ostať tam istý čas: išiel na návštevu k rodine • hovor. zastaráv. al. expr. vizita: chodiť po vizitách • kraj.: opáčka • opáčky (pomn.): ísť k niekomu na opáčky

2. p. hosť

opáčka, opáčky p. návšteva 1

obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila

omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovať • zavakovať • okožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovali • hovor.: obhádzať • obhodiť • ohádzať • ohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackať • opáckať • obcapkať (omietnuť obyč. blatom)

opackať, opáckať p. obhádzať

naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami

opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne

2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične

opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka

protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)

protiľahlý nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane • náprotivný: protiľahlá, náprotivná budova • opačný • druhý (z dvojice): plávať k opačnému, druhému brehu • kniž. zastar. protivný (Kukučín, Jégé)

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť

opaľovať p. dvoriť

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje

opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok

šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta