Synonymá slova "obli" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina

3. p. usadenina

obliak p. kameň 1

obliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu) • poliať: obliať, poliať spolusediaceho kávou; poliať kvety • expr. ošustnúť: ošustol ju vedrom vody • pooblievať: pooblievať obrus, parkety • okúpať (pri veľkonočnej oblievačke): ísť okúpať, obliať, poliať, pooblievať dievčence

2. p. zaplaviť 2, zaliať

poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť

zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézou • poliať • obliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínom • zaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinu • zatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domy • podliať (pod niečo): podliať mäso vínom

zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdy • zaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhrady • vytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicu • podplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplavili • odb. inundovať: inundovaná oblasť

2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavci • zahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťou • zaplniť • obsadiť: deti zaplnili, obsadili dom • obliať • zaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť

obliať sa p. poliať sa

poliať sa naliať na seba tekutinu (obyč. nechtiac) • obliať sa: poliala sa, obliala sa kávou • popolievať sa • pooblievať sa (viac ráz, na viacerých miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farbou • postriekať sa: postriekať sa krvou

obličaj p. tvár 1

tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvár • kniž. obličaj: vráskavý obličaj • hovor. pejor. pofa (Rázus) • subšt. ksicht: hlúpy ksicht

2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2

oblička jeden z dvojice oválnych žľaznatých orgánov vylučujúcich moč • ľadvina: dostať zápal obličiek, ľadvín

obliečka ochranný poťah na perinu, paplón al. hlavnicu • povlak: kúpiť nové obliečky, povlaky • prevliečka: damaskové prevliečky • návliečka

navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavice • nasunúť • nasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si masku • nastoknúť • stoknúť • styknúť • naraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapku • postýkať • ponavliekať • ponastýkať • nastýkať • nár. postýbať • nastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienky • obliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňu • obuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1

obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť • odiať • nadieť • nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného • hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty • expr.: natiahnuť • navliecť • prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von • fraz. expr. pohádzať šaty na seba • kniž.: priodieť • priodiať: priodiali nevestu do bieleho • naobliekať • zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka • vyobliekať • vystrojiť • pristrojiť • ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila • expr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekať • zastaráv. al. expr.: poodievať • ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu • zašatiť • ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť • expr. ogabať • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať

ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť • hovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinu • zašatiť: na zimu treba deti zašatiť • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať

obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu

obliekareň p. šatňa

šatňa miestnosť al. jej časť na odkladanie šiat: odložiť si zvrchník do šatne • hovor. zastaráv. garderóba: divadelná garderóba • šatnica (miestnosť na ukladanie divadelných kostýmov) • obliekareň (miestnosť na prezliekanie a úschovu šiat): obliekareň pre športovcov

obliekať porov. obliecť 1, 2

obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliacky • strojiť sa • šatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná

zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

oblietať p. obísť 2

oblievač mládenec, muž, ktorý chodí na oblievačku • kúpač • polievač: dievča malo veľa oblievačov, kúpačov, polievačov • šibač (oblievač, ktorý aj šibe dievčence, ženy šibákom)

oblievačka oblievanie žien na Veľkonočný pondelok podľa ľudového zvyku • kúpačka • polievačka: chlapci sa tešia na oblievačku, kúpačku, polievačku • šibačka (oblievačka spojená so šibaním šibákom)

glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovina • glieda: popraskaná glazúra, sklovina • email (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievka • poleva

p. aj povlak

2. p. poleva 1

oblievka 1. p. poleva 1 2. p. glazúra 1

poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod. • hovor.: glazúra • oblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou

2. p. glazúra 1

dlhopis fin. dlžobný úpis • obligácia

obligácia p. dlhopis

bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)

nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný

2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný

obligátny 1. p. bežný, nevyhnutný 1 2. p. povinný, záväzný

povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvik • kniž.: obligátny • obligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávky • záväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plnenie • predpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná)

záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia

obligatórny p. povinný, záväzný

obligo p. záväzok

záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút

oblina oblá časť niečoho • zaoblenina • zaoblenie: obliny, zaobleniny ženských bokov

oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz) • olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedle • pooblizovať (viac ráz al. viac vecí): pooblizoval si všetky prsty • hovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz) • obliznúť • oliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery

2. lízaním odstrániť • zlízať • olízať: oblízať, zlízať si rúž z pier • obliznúť • oliznúť • zliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prsta • vylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

obliznúť 1. p. oblízať 1, 2 2. p. ochutnať 2

bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozky • expr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelo • hovor.: dávať pusu/pusinku • pusinkovať • poet. celovať • zastar. ľúbať • expr.: lízať • oblizovať • cukrovať • hrdličkovať • expr., obyč. pejor.: cmúľať • cmuľkať • cuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajú • zasýpať/zasypávať bozkami • obsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovať • oblizovať: pes si líže, oblizuje rany • expr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu

2. p. bozkávať 3. p. líškať sa

oblizovať p. bozkávať

láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznali • túliť sa • tuľkať sa • vinúť sa • privíňať sa • prituľovať sa • pritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebe • expr.: mojkať sa • cukrovať sa • hrdličkovať sa: stále sa cukrujú • nár. ľuľkať sa (Kálal) • obyč. pejor.: milkovať sa • miliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatami • expr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)

oblizovať sa p. láskať sa