Synonymá slova "nos" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 263 výsledkov (3 strán)

  • nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosomexpr.: nosáľňucháčňucháľ (Lazarová)hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákompejor.: frniakfrňúzraťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufákšnupák

    2. p. predok2


    predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domupriečeliefrontfasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového palácaprova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla


    batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiatnošauzol: urobil z vecí uzol, nošuhovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát


    noša p. batoh


    nosáč p. nosáň


    nosáň expr. človek s veľkým nosom • expr.: nosáčnosáľ


    nošak p. pravda2 2


    pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

    2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


    nosáľ 1. p. nosáň 2. p. nos 1


    atlas anat. prvý krčný stavec • nosič


    nosič 1. kto sa zamestnáva nosením: nosič batožinyhovor. špeditér (obyč. nosič nábytku) • šerpa (domorodý nosič v oblasti Himalájí) • subšt. tróger

    2. p. rozširovateľ 3. p. atlas


    rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazyroznášačroznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilovprenášateľprenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač chorobynositeľnosič: nositeľ, nosič maláriekniž.: rozsievačrozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachukniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestoviakniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmukniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správyhlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskostirozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

    2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

    3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


    niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

    p. aj šíriť sa

    2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


    nosiť sa p. niesť sa 2


    obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliackystrojiť sašatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná


    nositeľ 1. p. predstaviteľ 2. p. rozširovateľ 3. p. vlastník


    predstaviteľ kto predstavuje, reprezentuje istý spoločenský celok, hnutie, ideály a pod. • reprezentant: predstaviteľ, reprezentant obce; predstavitelia, reprezentanti slovenskej hudbyzástupca: diplomatický zástupcareprezentácia (predstavitelia): politická reprezentácia národanositeľ: nositeľ štátnej mociexponent: exponenti ľavice

    p. aj hovorca


    vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania


    nosník nosná časť konštrukcie • traverza (oceľový nosník) • odb. skruž (kruhovitý nosník) • konzola (nosník s funkciou podstavca upevnený obyč. v stene): konzola umývadla


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    nosný 1. ktorý niečo nesie, podopiera, drží • opornýpodpornýpodperný: nosná, podporná konštrukcia; oporný, podporný, podperný stĺp, múrkniž. pilierový

    2. p. hlavný 1


    nosový ktorý je tvorený cez dutinu v nose • odb. nazálny: nosová, nazálna hláskafufnavýhuhňavýexpr.: chuchmavýchuchňavý (pri artikulácii cez nos): hovoriť nosovým, fufnavým, huhňavým hlasomnádchový (typický pre nádchu; o hlase)


    clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosťmelanchólianostalgiacnenie: nostalgia, cnenie po domovekniž.: tklivosťsplín (pôv. pís. spleen)


    nostalgia p. clivota


    clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

    p. aj smutný


    melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


    nostalgický p. clivý


    astma choroba prejavujúca sa záchvatmi spojenými s dýchacími ťažkosťami: priedušková astmazáduch: trpieť na záduchdýchavicadýchavičnosť


    ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvoobyč. pejor. bezbožnosťexpr. bohaprázdnosťhovor. expr.: neznabožstvoneznajbožstvo


    bezbožnosť p. ateizmus


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákrokusurovosťneľudskosťukrutnosťkrutosťbrutalitabrutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosťbezcitnosťnásilníctvonásilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvokrvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosťobludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnostidrastickosťpríšernosťohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísaťexpr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev


    bezpečnosť p. polícia


    istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiťnespornosť: nespornosť faktupresvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávaťbezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou

    2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní telaobratnosťzručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečomspoľahlivosť: spoľahlivosť v konanísebavedomiesebadôverasebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistotynebojazlivosťkniž. nebojácnosťodvaha: stratiť odvahusmelosť

    3. p. záruka 2


    polícia orgány vnútornej bezpečnosti v štáte; úrad týchto orgánov: kriminálna polícia, zavolať políciu; byť predvolaný na políciubezpečnosť (polícia u nás v minulosti): oznámiť niečo na bezpečnostimilícia (polícia v niektorých štátoch)


    bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach


    dvojjazyčnosť p. bilingvizmus


    blahovoľnosť p. sympatia


    sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomunáklonnosťpríchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosťpriazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeňblahovôľablahovoľnosťblahosklonnosťnáchylnosť (Škultéty)


    bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosťbrilantnosťmajstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miestoumeniezručnosťobratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľnévirtuozitavirtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby

    2. p. odvaha


    cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosťobratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosťzbehlosťprax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, praxhovor. fortieľ: robil to s fortieľomrutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením


    obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosťzručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácachmajstrovstvobravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilotaumenie: umenie pohybuhovor. fortieľhovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumštrutinacvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

    2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosťdôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéraumeniehovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarilastratégiataktikadiplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvoprefíkanosťprešibanosťľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)


    umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umeniahovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštuzastar. umelectvo (Hviezdoslav)kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)

    2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umeniezručnosť: remeselnícka zručnosťobratnosť: obratnosť futbalového brankáramajstrovstvo: rečnícke majstrovstvobravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúrahovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť


    zručnosť p. umenie 2, istota 2


    cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnotavýznam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúťzávažnosťdôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutkucennosťvzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa

    2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenenímvyznamenanieodmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad


    váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

    2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre životdôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosťvýznamvýznamnosťvýznačnosť: význam, významnosť, význačnosť činuvážnosť: vážnosť uzneseniadosah: udalosť veľkého spoločenského dosahukniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

    3. p. váhy


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    závažnosť p. význam 2


    cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriacehocudzosťodlišnosť: odlišnosť zvykovosobitosťosobitnosťzvláštnosťnezvyčajnosťneobyčajnosť: nezvyčajnosť správania

    2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodinecudzosťchladchladnosťstudenosťľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmiodmeranosťneprívetivosťnevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadenéhostrohosť: strohosť príkazovodcudzenieodcudzenosť: vzájomná odcudzenosťzastar. chladnota


    odlišnosť p. rozdiel, cudzota 1


    rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve al. viaceré osoby, javy, veci • diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmirozdielnosťodlišnosťodchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situáciekniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcianezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytomnerovnosť: sociálna nerovnosťpren. disharmónia: disharmónia v rodinepriepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    zbytočnosť p. daromnica 1


    defetizmus chýbanie sebadôvery • malovernosťporazenectvomalodušnosť


    malodušnosť p. defetizmus


    depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

    2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


    ťažkomyseľnosť p. depresia 1


    trudnomyseľnosť p. depresia 1


    disharmónia 1. nedostatok súladu, ucelenosti (op. harmónia) • nesúlad: disharmónia, nesúlad medzi ponukou a dopytomnezhoda: nezhoda medzi slovami a činminesúzvuk: disharmónia, nesúlad zvukovnevyváženosť: nevyváženosť umeleckého prejavukakofónia (op. eufónia) • neľubozvukneľubozvučnosť (nesúzvučné zoskupenie hlasov al. tónov) • disonancia (nesúzvuk tónov)

    2. p. rozkol


    neľubozvučnosť p. disharmónia 1


    dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžobapodlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

    2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodinezáväzok: neplniť svoje záväzkydaň: daň mladostipovinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosťkniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

    3. p. úver


    podlžnosť 1. p. dlh 1, 2 2. p. záväzok


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžnýbyť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveďmať dlhmať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičovkniž. mať podlžnosťslang. visieť: visí mi stovku


    dobyvačnosť p. expanzia 1


    expanzia 1. rozširovanie územia, vplyvu, obyč. násilné • expanzivitaexpanzívnosť: hospodárska, vojenská expanzia, expanzivita, expanzívnosťrozpínavosť: rozpínavosť veľmocívýbojnosťdobyvačnosť: národ bol známy svojou výbojnosťou, dobyvačnosťou

    2. rozširovanie, zväčšovanie objemu • expanzivitaexpanzívnosťrozpínavosť: expanzia, rozpínavosť plynov


    družnosť p. kolegialita, priateľstvo


    kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnostipriateľskosťdružnosťsúdržnosťspolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti


    priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvodružba: družba medzi mestamidružnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosťbratstvo: bratstvo národovzastar.: súdružstvosúdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosťvzájomnosť


    dýchavičnosť, dýchavica p. astma


    elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy • elastickosťpružnosťohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy


    pružnosť p. elasticita


    emocionalita schopnosť vyvolávať emócie; podliehanie emóciám • emocionálnosťemotívnosťemočnosťcitovosť: emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť výrazu; kladná ľudská emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť, citovosť


    emočnosť p. emocionalita


    eufónia odb. súzvučné zoskupenie tónov al. hlások (op. kakofónia) • ľubozvučnosťľubozvuk


    ľubozvučnosť p. eufónia


    faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosťpretvárkapokrytectvoneúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnostiobojakosť: obojakosť politikovklamľstivosťzákernosťúskočnosťúlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvopren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo


    falošnosť p. faloš


    pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvoneúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvofalošfalošnosťpózapozérstvoafektáciaafektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektáciepejor. farizejstvo


    úskočnosť p. faloš


    harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súladsúladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybovsúzvuksúzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónovsúhra: súhra tvarovladnosťkniž. ladsúmernosť: súmernosť tvárezastar. súmer (Kukučín)kniž. symfónia: symfónia fariebhud.: konsonanciaspoluznenie: spoluznenie kvarty a terciehud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

    2. p. zhoda 1, porozumenie 2


    súzvučnosť p. harmónia 1


    hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosťlačnota: umierať od hladu, od lačnoty

    2. všeobecný nedostatok potravín • biedanúdza: vypukol hlad, vypukla bieda

    3. p. túžba


    hluchota 1. neschopnosť počuť • hluchosť: vrodená hluchota, hluchosť

    2. stav bez myšlienkovej náplne: duchovná hluchotaprázdnotabezobsažnosť: prázdnota, bezobsažnosť slovpustotahlušina


    prázdnota 1. prázdny priestor • prázdnopustotaopustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulícexpr. holota: kde pozrieš, všade holotaničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty

    2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdnovákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuumhluchotapustota: duchovná hluchota, pustotaneplodnosťjalovosťbezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slovhlušinachudoba: citová chudobakniž. tabula rasa


    hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravyosožnosťprospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia

    2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnotymajetok: hromada peňazí a iného majetkukapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálomzastar. veličina

    3. p. cena 1 4. p. význam 2


    osožnosť p. hodnota 1


    choromyseľnosť p. idiotizmus, pomätenosť


    idiotizmus odb. najvyšší stupeň duševnej choroby • choromyseľnosťslabomyseľnosťodb.: idiotiaimbecilita (stredný stupeň duševnej choroby) • debilitadebilnosť (najľahší stupeň duševnej choroby) • oligofrénia


    pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie myslechoromyseľnosťnenormálnosťabnormálnosťnepríčetnosťbláznovstvobláznivosťšialenosťšialenstvopochabosťhovor. expr.: rapeľšibnutosť: chytajú ho raple


    slabomyseľnosť nedostatok duševných schopností, duševná menejcennosť • lek. demenciachoromyseľnosťbláznivosťbláznovstvohovor. expr. šibnutosť: zdá sa, že ho chytá slabomyseľnosť, šibnutosťodb.: oligofréniadebilitadebilnosť (najľahší stupeň slabomyseľnosti) • imbecilitaimbecilnosť (stredný stupeň slabomyseľnosti) • idiotizmus (najvyšší stupeň slabomyseľnosti)


    sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostotahlúposť: ľudská sprostosť, hlúposťtuposť: mozgová tuposťobmedzenosťzadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosťexpr. zadebnenosťslabomyseľnosťdebilitadebilnosťkreténstvoinfantilnosťoslab.: nerozumnerozumnosťkniž. stupídnosťzried. hlúpota (Hviezdoslav)hlupstvo (F. Hečko)subšt. blbosť

    2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozumnerozumnosťhlúposťsprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostotynerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnostipochabosťbláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvamiexpr.: debilitadebilnosťhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinapejor. hovädzinasubšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

    p. aj táranina

    3. p. daromnica 1


    imunita 1. práv. vyňatie z osobnej pôsobnosti trestného práva • imúnnosťnedotknuteľnosť: poslanecká imunita, nedotknuteľnosť

    2. p. odolnosť


    integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť • celistvosť: integrita, celistvosť osobyneporušiteľnosťnedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu


    nedotknuteľnosť p. imunita 1, integrita


    indiferencia neprejavovanie záujmu, stanoviska • indiferentnosťľahostajnosťvlažnosťnevšímavosť: indiferencia, ľahostajnosť v ľudských vzťahoch; jeho povahu vyznačovala indiferentnosť, vlažnosť, nevšímavosťindolenciaindolentnosť


    vlažnosť p. indiferencia


    neporušiteľnosť p. integrita


    jav čo možno zmyslami pozorovať • úkazzjav: prírodný jav, úkaz, zjavkniž. fenomén: to je zvláštny fenoménskutočnosťfaktrealita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znameniazastar. zjavisko (Sládkovič)


    skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický faktrealita: pohybovať sa na pôde realitydanosť (čo je objektívne dané): sociálne danostivec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemeníjav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný javpravda: trpká pravdakniž. skutok: plán sa stal skutkomkniž. skutočno (Poničan)telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáliodb. konkrétno


Pozri výraz NOS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ific, ã es, hsz, ge, br, zih, vut, obo, vyt, dev, kurä, ã ã um, gfy, ãƒâ vi, ank
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV