Synonymá slova "nespr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nespratník p. výtržník

výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel

neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne deti • samopašný • nezbedný • nezbednícky • nedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiaci • neviazaný • nespútaný • nespratný • roztopašný • rozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiaci • nevychovaný • zastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobný • naničhodný • zlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéra • expr.: lapajský • uličnícky

p. aj svojvoľný 1

nespratný 1. p. neznášanlivý 2. p. neposlušný

neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý

samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný

svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle • samovoľný • zried. sebevoľný • svojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutie • samopašný • roztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné deti • neposlušný • nedisciplinovaný • nespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správaním • nespútaný • rozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež

p. aj tvrdohlavý

2. p. ľubovoľný

nesprávne 1. porov. nesprávny 2. p. nevhodne 1, zle 1

nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúco • nepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izba • neprimerane • neadekvátne • nepatrične • zastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšok • nenáležite • nesprávne • nekorektne • zle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problému • neústrojne • neorganicky • cudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodo • neúčelne • nesúco: neúčelne, nesúco využitý priestor • nevychovane • nemiestne • nespôsobne • neprístojne • neslušne • expr.: neokresane • neotesane • hovor. expr.: neokrôchane • nemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázku • nespis.: nejapne • neomalene

2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodne • zastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená noha • defektný: defektný chrup • nepodarkový • kazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látka • poruchový (ktorý máva poruchy): poruchový stroj • nefunkčný: nefunkčné zariadenie • nekvalitný • zlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výrobok • nespis.: vadný • závadný

2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postup • falošný (o tóne) • nenáležitý • nekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosť • mylný • pomýlený • zmýlený: mylné, pomýlené názory • nepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údaje • pochybený: pochybené závery • bludný: bludné teórie • skreslený • pokrivený • poprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané fakty • zlý • nepresný: zlý, nepresný výsledok

klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)

nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhy • približný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné ceny • chybný • nesprávny • zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tón • nejasný • nezreteľný • kniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojem • neurčitý • všeobecný • široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačný • mnohovýznamový • dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok

neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodný • nenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slová • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhy • neprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žarty • nehodný • nedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človeka • nepriliehavý • nevýstižný • nesprávny • nekorektný • kniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postup • hovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienky • neúnosný • nadmerný • prílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nároky • neprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

2. p. neúmerný

nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočný • kniž. ireálny • fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete • nehmotný • nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy • nesprávny • chybný • falošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje • utopický • ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet • neuskutočniteľný • donkichotský • donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány • absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky • skresľujúci • skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu

nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybný • nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie • mylný • pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok • pochybený • pokrivený • prevrátený • skreslený • nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory • neadekvátny • nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu • nevýstižný • nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis • nenáležitý • neprimeraný • nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová • nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť • klamný • klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem • falošný • bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie • zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok

nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom

nespravodlivosť p. krivda

krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

p. aj čaptavý

3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd

4. p. zlý 1, 3

nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným

2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie

nezaslúžený získaný bez zásluhy; neprávom prisúdený (op. zaslúžený) • neopodstatnený: nezaslúžené, neopodstatnené zvýšenie platu; nezaslúžená, neopodstatnená kritika • neodôvodnený • bezdôvodný (op. odôvodnený): neodôvodnené výčitky; bezdôvodné obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený): neoprávnená pokuta • nespravodlivý (pri javoch so záporným dosahom): nezaslúžený, nespravodlivý trest • hovor. expr.: hlúpy • sprostý (pri javoch s kladným dosahom): ten má ale hlúpe, sprosté šťastie

nesprostredkovane 1. porov. bezprostredný 2. p. rovno 8

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovaný • osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta • kniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízky • najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie • tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti • priamy: priamy dotyk • momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamy • úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek • prirodzený • nenútený • nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev • uvoľnený (obyč. o správaní) • srdečný • zastar. prostosrdečný • domácky (ako doma): domácke ovzdušie

nesprostredkovaný p. bezprostredný 1