Synonymá slova "nasp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • naspak p. naspäť 1


    naspäť 1. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu • späťnazadkniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatkynár.: naspiatok (Tatarka)naspátek (Ferko)naspak (Ballek)naspák

    2. p. dozadu


    naspamäť bez použitia predlohy pri reprodukovaní • spamäti: veľa básní sa naučila naspamäť, spamäti


    napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tvárevypätývystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťousústredenýpozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujemkoncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrovanévybičovanývzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

    2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktnýkonfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťahvypätývystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situáciavyostrenývyhrotenýzostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územievybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosférahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovanýhovor. expr. infarktový

    3. p. napnutý 1


    napnutý 1. pôsobením sily (obyč. ťahom) vyrovnaný na najvyššiu možnú mieru (op. uvoľnený, voľný) • napätý: napnuté, napäté svaly; napätý luknatiahnutývystretýrovný: plávať s napnutými, vystretými plachtami; struna natiahnutá do prasknutia; napnutá, rovná posteľná plachtahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovaný: našponované, vyšponované lano; našpanovaná, vyšpanovaná volejbalová sieťkniž. napružený

    2. p. napätý 1


    dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozaduzried. nazadok (Rázus)späťnaspäťspiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)


    späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäťnazadspiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäťdozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu


    naspátek p. naspäť 1


    naspiatok p. naspäť 1


    našpicato p. ostro 2, špicato


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo • natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasynavinúťnaviťnamotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbkanasúkať (súkaním)

    2. zachytiť na filmový pás al. video • natočiťnafilmovaťsfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný románnasnímať: nasnímať niečo na video

    3. zachytiť na zvukový pás al. platňu • natočiťnahrať: nakrútili, nahrali novú platňunaspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní


    naspievať p. nakrútiť 3


    našpintať p. vynadať


    vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčovnakliať: nakliala mu do niktošovhovor. nagrobianiťexpr.: nabrýzgaťnašprihaťnašpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilonahromžiťnakričaťexpr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosťexpr. zried. nacengať (Jégé)expr.: naštekaťnabrechaťnapapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákovhrub. nabohovaťexpr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobomfraz.: vziať do parádyvziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel

    p. aj vyhrešiť


    dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dolenadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadolpoet.: dolvdol (Vajanský, Lenko)zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko)zastaráv.: dolunižšiedolenižšienár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek)tadolutamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri

    2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • doledospodudospodkunaspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodokzastaráv.: dolunižšiedolenižšie: zostúp dolunižšiezried. podspod: skryl ich podspod medzi klady

    3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dolenaspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikohotamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studničkazastaráv.: dolunižšiedolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)


    naspodku p. dolu 3


    naspodok p. dolu 2


    napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

    2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


    naspoly p. napoly 1


    natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuťpredĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústaprekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinuponaťahovať (postupne, viac vecí)

    2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieťnačiahnuťnapriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňuvztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancoviexpr. nadrapiť: nadrapil krk a načúvalhovor. našponovaťkniž.: napriahnuťnapružiťnastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivuvypnúťvypäťnapnúťnapäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunuponapínať (postupne, viac vecí)

    3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1


    nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriťušetriťusporiť: nasporili, našetrili na autohovor.: našporiťnašporovaťušporiťušporovaťexpr.: nahonobiťzhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkovnahospodáriťnagazdovaťzgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetokexpr.: nastískaťnaškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazíkniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úsporypejor.: nahrabaťnahabaťnazhŕňaťnazhrabúvaťnazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvopejor.: naskývražiťnaskupániťnadržgrošiťnažgrliťnažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    našporiť p. nasporiť


    našprihať p. vynadať


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    nasprostastý ktorý má trochu obmedzené rozumové schopnosti, ktorý má nedostatok inteligencie; svedčiaci o tomto nedostatku • prisprostýprihlúplynahlúply: tváriť sa ako nasprostastý, nahlúply; v tvári mal prisprostý, nahlúply výrazzried.: sprostastýnasprostý: zmohol sa na sprostastú, nasprostú odpoveďpolodebilný: pripadá mi ako polodebilnýhovor. expr. drgnutýsubšt.: prihoretý • prihorený • pripečený • nablblý • priblblý: na tvári mu ostal nablblý, priblblý úsmev

    p. aj sprostý 1


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    nasprostý p. nasprostastý


    naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

    2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


    oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým • vyduťvzduť: voda odula, vydula povrch chodníkanaduť: naduť, oduť lícaotrčiťvyšpúliťnašpúliť (o perách): otrčila gamby, peryodškeriť: omietku odškerilo


    otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


    špúliť zaokrúhľovať pery, ústa a vysúvať dopredu • zošpuľovaťvyšpuľovaťnašpuľovaťsťahovať: špúlil, našpuľoval ústa do plačlivej grimasy; vyšpuľovala, našpuľovala, sťahovala pery do bozku


Pozri výraz NASP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV