Synonymá slova "más" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 160 výsledkov (2 strán)
-
dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec
hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria
2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látka • materiál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiál • stavebnina • stavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masa • surovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
masa 1. p. hmota 2 2. p. kopa 2 3. p. dav
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov
2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa
huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie al. na výrobu surového skla: železná huta • hovor. zastar. maša
maša p. huta
masaker p. masakra
masakra hromadné zabíjanie bezbranných al. slabších • masaker • krviprelievanie • vraždenie: nebol to boj, bola to masakra, bol to masaker • expr. mäsiarčina
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
masakrovať porov. zabiť 1
maselnica nádoba na mútenie masla • dbanka: drevená maselnica, dbanka sa rozsušila • zried.: mútovnica • mútovník
mäsiarčina 1. p. mäsiarstvo 1 2. p. masakra
mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor • hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine
2. predajňa mäsa • zried. mäsiareň • zastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatke • výsek
mäsiarčiť p. ničiť 3
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
mäsiareň p. mäsiarstvo 2
sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo
2. p. podliak, nemravník, chlipník
mašina 1. p. stroj 2. p. vlak
prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát • hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava • automat (automatický prístroj): hrací automat • hovor. zastaráv. al. expr. mašina
p. aj stroj
stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmy • prístroj • aparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparát • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašina • pejor. zastar.: verk • verkeľ • vergeľ
vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlak • transport (vlak naložený niečím): vojenský transport • rýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinu • hovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus) • subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)
mašinéria p. mechanizmus 1
mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorého sa niečo uvádza do činnosti al. sa nastavuje • mechanika: mechanizmus, mechanika klavíra • pejor. mašinéria • ústrojenstvo (pohonný mechanizmus)
2. p. stroj
systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo
rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodca • strojvodič • hovor. zastar. mašinista
strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojník • hovor. zastaráv. al. expr. mašinista
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
mašírovať p. ísť 1
pochodovať kráčať pravidelným pochodovým krokom • hovor. zastar. mašírovať: ulicou pochodovali, mašírovali vojaci • defilovať (pochodovať pri slávnostnej prehliadke): na námestí defiluje vojsko
p. aj ísť 1
masírovať ošetrovať telo a svaly masážou • robiť masáž: masér masíroval hráčov; robila si masáž tváre
dužnatý, dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovocie • mäsitý • mäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríb • šťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče
mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvár • tučný • plný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos
2. majúci bohatú dužinu • dužnatý • dužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)
2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož
3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý
masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutný • obrovský: masívne, mohutné, obrovské bralo • veľký: masívna, veľká stavba • hrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu
2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevný • mocný • silný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľ • hrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťaz • ťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána
mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona
pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)
2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa
3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný
4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano
5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat
6. p. istý 2
ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)
2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál
3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)
4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti
5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký
maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kukla • zastar. larva • kniž. škraboška
2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškary • zastar. maškaráda
3. posmrtná sadrová snímka • odliatok
4. p. potvora
potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvor • obluda • príšera: morská potvora, obluda, príšera • pejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieť • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • expr.: paskuda • paskudník • maska • zgerba • ohyzda • pejor.: pačmaga • pačrev • papľuh • pľuha • pľuhavec • pľuhavník • pľuhák • bosorka (iba o žene)
maškara p. maska 2
maškaráda p. maska 2
maskér kto maskuje hercov • slang.: šminkár • šminkér
maskot p. talizman
talizman drobný predmet, ktorý má prinášať šťastie • amulet: na retiazke nosí zlatý talizman, amulet • agnusok • agnuštek (prívesok s obrázkom svätca nosený na krku) • medailón (závesok na hrdlo, obyč. s portrétom) • maskot
maskovaný p. skrytý, tajný1
skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom
maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu • hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri • hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok
2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči • hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom • hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami • líčiť • maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov
3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2
maskovať 1. p. maľovať 2 2. porov. skryť 2
maškrta chutné jedlo • lahôdka: stôl plný maškŕt, lahôdok • pochúťka • expr. lakota • sladkosť • dezert (sladká maškrta) • hovor. podslinka
pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdka • delikatesa • dobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôt • maškrta • expr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrty • fajnovosť • hovor.: fajnota • fajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnoty • expr. lakota • hovor. podslinka
zájedka menšie jedlo, niečo na zahryznutie, na zajedenie • zájedok: výborná zájedka k vínu; slanina na zájedok • záhryzok: chutný mliečny záhryzok • maškrta (jedlo vzbudzujúce pôžitok z príjemnej chuti): kupovať si maškrty • lahôdka: údenárske lahôdky • zastaráv. prieslinka: ponúkol ho klobásou na prieslinku • chuťovka (drobný potravinársky výrobok pripravený na vloženie do úst naraz) • žart. hamček • subšt. jednohubka
maškrtiť jesť sladkosti, pochúťky: po obede rád maškrtí • expr.: lakotiť • kváriť: lakotí čosi v chladničke; kváril smotanu • nár. paškrtiť: myš paškrtila v komore
maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtnícky • expr.: lakotný • lakotnícky • nár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyk • labužnícky • gurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla) • pôžitkársky • požívačný • požívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa
maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotník • vychutnávač • labužník • gurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronóm • subšt. fajnšmeker
pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker
p. aj maškrtník
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
mlsný správ. maškrtný
pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačný • požívačský • požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek • vychutnávačský: vychutnávačské sklony • rozkošnícky: rozkošnícky život • labužnícky (i pren.) • maškrtný • gurmánsky • expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári • pejor.: konzumný • konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus • svetácky • pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka • hedonický • hedonistický • epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad • subšt. fajnšmekerský
mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku
2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuha • stužka • viazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku
stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka • páska: čierna páska na rukáve • šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi • viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou • hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch • hovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpu • hovor. zastar.: galôn (Šoltésová) • galún (Kukučín)
maslový p. žltý
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
mäsnatý p. dužnatý, mäsitý 1, tučný 1
dužnina mäkká, šťavnatá náplň rastlinných plodov • dužina: dužnina, dužina broskyne • hovor. mäso: šťavnaté mäso slivky
mäso p. dužnina
mašo p. sviňa 1
hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo) • húfne • húfom • masovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstavenia • spoločne • kolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajine • en bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloc • zastar. úhrnom
porov. aj hromadný
masovo p. hromadne
červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)
p. aj sčervenený
mäsovočervený p. červený
mäsový p. červený
hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie • spoločný • kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd • masový • davový • pejor.: stádový • stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu • kniž. korporatívny: korporatívny odchod • húfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínový • lavínovitý • zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo • sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy • epidemický: epidemická nákaza
masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport
2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek
mäsožravý ktorý sa živí mäsom (op. bylinožravý): zool. mäsožravý živočích • hmyzožravý (ktorý sa živí hmyzom): jež je hmyzožravý cicavec; mäsožravá, bot. hmyzožravá rastlina
masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tuk • zastaráv.: omasta • omastok: omasta na panvici • mastnota: na polievke pláva mastnota • nár. šmalec
2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krém • želé: želé na ruky
tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele al. v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukom • sadlo (živočíšny tuk): kačacie sadlo • loj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní loj • mastnota: zbaviť mäso mastnoty • masť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťou • slanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny
maštaľ p. stajňa
stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ • zastar. staj (Vajanský) • nár. štál (Šoltésová) • teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravín • kraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)
mastenica zariadenie na mastenie strojových súčiastok • maznica: ihlová mastenica, maznica
mastený p. mastný 2
mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutný • tukový: mastná, tuková škvrna na vode • primastný (príliš mastný)
2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastený • omastený • pomastený • hovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiaky • primastný (príliš mastný)
3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastený • umastený: mastný, zamastený, umastený obrus • premastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja
4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný
mastič p. olejovač
olejovač kto sa stará o olejovanie, mastenie, mazanie strojov • mastič: olejovač, mastič ložísk • mazáč (kto maže mazivom)
felčiar 1. neodborný liečiteľ • ránhojič • mastičkár: stredovekí mastičkári • obyč. pejor. šarlatán
2. p. lekár
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
mastičkár 1. p. felčiar 1 2. p. lekár 3. p. olejkár
olejkár v minulosti podomový predavač liečivých olejov a mastí • mastičkár: turčianski olejkári, mastičkári
liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou • hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami • hovor. felčiariť • hovor. pejor. mastičkáriť • ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať
2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťami • hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom • celiť (ranu)
mastičkáriť p. liečiť 1
liečiteľstvo súbor liečebných metód • lekárstvo: ľudové liečiteľstvo, lekárstvo • obyč. pejor.: felčiarstvo • mastičkárstvo: chorí sa na výprave spoliehali iba na felčiarstvo a mastičkárstvo
mastidlo p. mastivo
mastivo technický prostriedok na odstraňovanie trenia v rozličných mechanizmoch • mazadlo: tuhé mastivo, mazadlo • zried. mastidlo • mazivo (na odstránenie suchého trenia)
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natierať • potierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémom • rozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plech • olejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastky • mazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže
2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
mastnosť p. mastnota 1
mastnota 1. vlastnosť mastných vecí • mastnosť
2. p. tuk, masť 1 3. p. tučnota