Synonymá slova "mot" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 66 výsledkov (1 strana)
-
motaj p. popletenec
popletenec expr. človek, ktorý všetko popletie • motaj • motovidlo
navijak zariadenie na navíjanie so zdvíhacou a ťažnou silou • navíjač • navíjačka • navíjadlo: motorový navijak, navíjač • rumpál (ručný navijak) • moták (prístroj na navíjanie nití)
miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov • zmes • miešanica: miešanina, zmes hlasov • expr.: motanina • motanica: motanina jazykov • zried. pêle-mêle [vysl. pelmel]: pêle-mêle melódií • hovor. expr. mišmaš: mišmaš motívov • subšt. mišung
motanica 1. niečo zmotané, spletené • motanina: motanica, motanina drôtov, myšlienok • zmäť • spleť • spletenina • zmotanina • zried. motanisko • expr. mítor (Jesenská)
2. p. zmätok 2 3. p. tlačenica
tlačenica zhluk tlačiacich sa ľudí: pri vlaku nastala tlačenica, predrať sa tlačenicou • nával (veľké nahromadenie ľudí): v obchodoch je nával • hovor. stisk: v tržnici bol stisk • expr. mrvenica: strhla sa mrvenica • expr.: mrvenisko (Skalka) • motanica: stratiť sa v motanici • expr.: trma-vrma • kucapaca • skrumáž • socanica (Jesenská) • zried. strk (Hviezdoslav)
zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)
2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz
motanina 1. p. miešanina 2. p. motanica 1 3. p. zmätok 2
motanisko 1. p. motanica 1 2. p. zmätok 2
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný
motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievku • súkať: súkal povrázok • namotávať • navíjať • nakrúcať • natáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubon • zamotávať • pantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu
2. p. miasť 3. p. tárať
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
kutiť expr. 1. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu • robiť • porábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula) • motať sa: motá sa okolo domu od rána
2. p. chystať
motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)
2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať
obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!
2. p. zaliečať sa
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
motív p. podnet, nápad 1
nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienka • idea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideu • podnet • popud • impulz: tvorivý podnet, popud, impulz • motív: čerpať motívy v prírode • vnuknutie: mať vnuknutie • gag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór
p. aj podnet
2. p. útok 1
podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)
p. aj idea 1, dôvod
aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovať • podnecovať • povzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovala • zried. aktivovať: aktivovanie trhu • stimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudí • burcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkony • kniž. provokovať: provokovať záujem o podnikanie • pobádať • expr.: badúriť • badurkať • podúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty
motivovať 1. p. podnietiť 1 2. p. odôvodniť
odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod. • zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť chorobou • podložiť • podoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktami • oprávniť • kniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie? • motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinu • objasniť • osvetliť • vysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postup • ospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
motkať sa p. motať sa 1
motocykel jednostopové motorové vozidlo • hovor. motorka: voziť sa na motocykli, na motorke • skúter (motocykel s malými kolesami a s karosériou)
motocyklista kto vlastní, obľubuje motocykel al. na ňom jazdí • hovor. motorkár: je vášnivý motocyklista, motorkár
motok p. zväzok 1
zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazí • viazanica: viazanica raždia • viazanka (Ondrejov) • snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšenice • otep • otiepka: otiepka triesok, slamy • pradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlny • prameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasov • motok (Figuli) • expr. chlp: chlpy trávy • expr. vojka (Figuli)
2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógie • časť: slovník sa skladá zo šiestich častí • kniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata
3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
motor p. automobil
motorák p. motorka 1
motorka 1. hovor. motorový vlak • hovor. motorák
2. p. motocykel
motorest p. reštaurácia1
reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)
p. aj hostinec, jedáleň
vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlak • transport (vlak naložený niečím): vojenský transport • rýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinu • hovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus) • subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)
motorkár p. motocyklista
motovidlo 1. p. popletenec 2. p. ťarbák
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
motúz tenší povraz • povrázok • povrážtek: balík previazať motúzom, povrázkom • špagát • šnúra
povraz dlhé hrubé vlákna z konopí, ľanu a pod. stočené do jedného zväzku a slúžiace na viazanie, ťahanie • žinka: zviazať niekoho povrazom, žinkou • povrazec (tenší povraz): konopný povraz, povrazec • hovor. štranok: spustiť sa z okna po povraze, po štranku • špagát • motúz (tenší povraz): previazať balík špagátom, motúzom • šnúra (priadza stočená do zväzku): šnúra na bielizeň • lano (pletenec zložený z viacerých povrazcov): horolezecké lano • zried. lina (Jančová)
p. aj šnúra 1
šnúra priadza z niekoľkých prameňov spletená do zväzku • zastar. šnôra: hodvábna, konopná šnúra, šnôra; natiahnuť šnúru na bielizeň • špagát • motúz (obyč. na zaviazanie, previazanie niečoho): previazať balík papierovým špagátom, ťahať za motúz • žinka (hrubšia šnúra): opásať sa žinkou • šnúrka • zastar. šnôrka • tkanica • tkanička (krátka úzka šnúra): šnúrky, šnôrky, tkanice, tkaničky do topánok • povraz • povrazec (hrubá, silná šnúra používaná ako technická pomôcka): lodný povraz • zried. šnurovačka (Timrava)