Synonymá slova "kr i" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať
krčiť p. húžvať
mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať
mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiť • vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolesti • mračiť • chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelo • zmrašťovať • zmŕšťovať • zmršťovať • zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvár • krčiť • húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvár • expr.: krkvať • vráskať: krkval, vráskal čelo od zlosti • kriviť (ústa): krivila ústa od plaču • expr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom
interferovať odb. vzájomne sa prestupovať • krížiť sa: zvuk interferuje • prenikať: svetlo tu preniká, interferuje • ovplyvňovať sa: blízke jazyky interferujú, ovplyvňujú sa
kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolízii • krížiť sa • prekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú si • odporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú
krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa • byť v rozpore • križovať sa • rozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú
2. p. interferovať
stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch
2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky
3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia
krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti
2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa
3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe
ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí
2. p. klaňať sa 2
vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu • mračiť sa • krčiť sa • sťahovať sa • zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti • vráskovať sa • vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí
krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražou • biol. hybridovať (o rastlinách) • miešať • páriť (o živočíchoch)
2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovať • mariť • ničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plány • rušiť • narúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
krúžiť pohybovať sa v kruhu • obiehať: družica krúži, obieha okolo Zeme
obiehať 1. vykonávať pohyb do kruhu, okolo niečoho • krúžiť: Mesiac obieha, krúži okolo Zeme • otáčať sa • krútiť sa: obežnice sa otáčajú okolo Slnka • odb. rotovať: planéty rotujú
2. p. kolovať 3. p. obchádzať 2
obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!
2. p. zaliečať sa
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík