Synonymá slova "koš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košík • opálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakov • krošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa

polmesiacovitý majúci podobu, tvar polmesiaca • kosákovitý: polmesiacovitý, kosákovitý tvar, okraj • polmesiacový • kosákový: polmesiacový, kosákový prívesok • polmesiačikovitý • polmesiačkovitý: polmesiač(i)kovité formičky na pečivo

kosákovitý, kosákový p. polmesiacovitý

kosatá p. smrť 2

smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

kosatec záhradná rastlina s fialovými al. žltými kvetmi • iris

košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvený • rozkonárený • rozkošatený • rozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené koruny • konáristý: konáristá lipa • vetevnatý • vetvistý • ramenitý • ramenistý

žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia) • zvoz: zvoz úrody • kosba (kosenie obyč. sena, mládze)

2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úroda • zisk • kniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá

kosec človek, ktorý kosí, obyč. ručne • žnec: zrána vyšli kosci, ženci na pole

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

kóšer, kóšerný p. čistý 3

ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie • plot • oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie • lesa • lesica • lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina • bariéra: preliezť bariéru • zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtok • oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia • košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara

kosienok p. mládza

mládza tráva, ktorá rastie po prvej kosbe • otava • nár. kosienok

košík p. kôš

kosíliť p. viazať 1

viazať 1. uzlom spájať • zaväzovať • zväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľu • kosíliť: kosílil roztrhnutý povrázok • zauzľovať • zried. uzliť

2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovať • zväzovať • sťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkov • šnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánky • hovor. zastar. gurtovať

3. pevne pripájať k niečomu • priväzovať • pripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

4. obmedzovať v konaní • zaväzovať • zväzovať: viaže ho prísaha • kniž.: spútavať • sputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

5. p. pútať 2

kosílka p. uzol 1

uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzol • kosílka • slučka: spraviť kosílku, slučku

2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle al. na temene: vyčesať si vlasy do uzla • drdol: nosiť drdol • hovor. kont: francúzsky kont

3. p. batoh 4. p. križovatka 5. p. hrča 2

držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)

kosisko p. držadlo

kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpený • zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia • srstnatý • hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď • huňatý • zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes • nár.: kosmatý • kešavý • klkovatý • klkovitý • nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza • chĺpkatý • chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina • expr. al. zdrob. chlpatučký • expr. zried. chuchmatý

kosmatý p. chlpatý

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom

p. aj šikmo

šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

porov. aj šikmý

kosmo, koso p. šikmo, bokom 3

kosodĺžnik geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, ktorý má dva ostré a dva tupé uhly • romboid

kosom p. šikmo, bokom 3

kosoštvorec geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami • rombus

dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka

2. p. milá 3. p. žena 1

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

kost p. strava 1, jedlo 1, 2

kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov al. ako ochranný kryt dôležitých orgánov • expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale

2. p. dievča 1

strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravu • stravovanie: stravovanie v závodnej jedálni • výživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživa • zastaráv. chova • hovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste (Timrava)

2. p. jedlo 1

koštiaľ p. kosť 1

chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený

kostlivý p. kostnatý, chudý

kostnatý ktorý má výrazné, silné kosti • zried. kostlivý: kostnatý človek; mať kostnaté, kostlivé ruky • pren. hranatý: hranatá tvár • nár. expr. sukovitý

p. aj chudý

hranatý 1. ktorý má hrany, výrazné výčnelky (op. oblý; pren. i o človeku) • ostrý: hranaté, ostré skaly, kamene • kostnatý (ktorý má výrazné kosti): hranatá, kostnatá, postava • zried. uhlastý: uhlasté čelo (Figuli) • neforemný (zle tvarovaný, málo harmonický, ladný): neforemné telo

2. p. neuhladený 2, nešikovný 1, ťarbavý 1

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

kostolný p. sviatočný

nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie kázne • sviatočný • hovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada

sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni

podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitý • podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek • expr.: chytený • frcnutý • drgnutý • hrknutý • podfrcnutý • podgurážený • rozgurážený • potrundžený • zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená • expr. zried. podveselený • zried. koštovaný (Timrava) • hovor. iron. iluminovaný (Urban)

p. aj opitý

chutnať zisťovať chuť niečoho • ochutnávať • hovor. koštovať: chutná, ochutnáva víno, koláč; koštuje z torty, tortu • odb. degustovať

koštovať¹ porov. ochutnať

koštovať² p. stáť²

stáť² mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch • mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu? • hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky? • hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie

degustácia zisťovanie chuti: degustácia vín • ochutnávka: ochutnávka údenín • hovor. koštovka • ochutnanie • ochutnávanie • zried. okus: zobrať si z taniera iba na okus

koštovka p. degustácia

konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)

kostra 1. súbor všetkých kostí v tele stavovcov tvoriaci základ telesnej stavby • skelet: ľudská, zvieracia kostra; ľudský, zvierací skelet

2. p. konštrukcia 3. p. osnova

náčrt 1. stručné rozvrhnutie postupu, stručné podanie: náčrt prednášky • kostra: myšlienková kostra deja • prehľad (krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu): prehľad dejín literatúry • sumár (krátky náčrt) • koncept (prvé písomné spracovanie): hrubý koncept článku • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry • obrys (hlavné črty niečoho): podať plán v obrysoch

2. p. náčrtok

osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostra • náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku • koncepcia • kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže • scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia • rozvrh • plán • program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne • práv. predloha: predloha zákona

kostrbatý 1. z ktorého nepravidelne vyčnievajú rozličné časti, ktorý pôsobí neusporiadane (obyč. o poraste, vlasoch a pod.): kráčať po kostrbatom strnisku • nerovný • krivý (krivo upravený, pokosený a pod.): nerovný, krivý trávnik • nár. kostrubatý (Hviezdoslav) • expr. kuštravý (o vlasoch) • zježený • strapatý • neučesaný • rozstrapatený • postrapatený • rozchlpený: zježené vlasy; strapaté obočie; neučesaná, rozstrapatená hlava; postrapatená, rozchlpená brada • neuhladený: neuhladený účes

2. pôsobiaci dojmom nedokonalosti, rozkolísanosti, nevyváženosti a pod. • nevybrúsený • nevycibrený: kostrbatý, nevybrúsený, nevycibrený štýl • expr.: ťarbavý • ťažkopádny: ťarbavý, ťažkopádny preklad (op. hladký) • nedokonalý • neforemný: rozprával nedokonalou, neforemnou angličtinou • expr. štrbavý • kniž. toporný • pren. hranatý: štrbavé verše, rýmy; toporné, hranaté vety • neúhľadný • nevypísaný (o písme, obyč. pri nerozvinutej, malej zručnosti) • krivý (op. rovný): v zošite mu poletovali krivé písmenká

nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkon • chybný • poruchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízor • nedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzor • povrchný • nedôkladný • zbežný • hrubý • pren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenie • neodborný • neškolený • diletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasom • neúplný (ktorému chýba isté štádium al. zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovaním • nevybrúsený • nevycibrený • nedorobený • nedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosené • kostrbatý • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • kniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný preklad • expr.: hranatý • pren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým

nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj

2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén

p. aj kľukatý

3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo

neuhladený 1. ktorý nie je rovný, hladký, upravený a pod. (op. uhladený) • neupravený: neuhladené, neupravené vlasy • neúhľadný • kostrbatý (s nerovnosťami): neúhľadné, kostrbaté písmo; kostrbatá brada

2. ktorý je bez zdvorilosti, úslužnosti, slušnosti (op. uhladený) • expr.: neokresaný • neotesaný • neohrabaný • pren. hranatý: mať neuhladené, neokresané, neotesané spôsoby; neohrabané vystupovanie • hovor. expr.: neokrôchaný • neogabaný • grobiansky • gadžovský: neokrôchané, grobianske, gadžovské správanie • hrubý • drsný (op. jemný, vyberaný): hrubé, drsné konanie, zaobchádzanie

3. p. nešikovný 1

neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný) • neupravený • nepekný • nevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budova • kostrbatý • neuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmo • škaredý • mrzký • ošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada

kostrč zakončenie chrbtice • trtáč (kostrč zvierat, najmä hydiny) • hovor. expr. biskup (kostrč hydiny)

kostrnka p. stopka

stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele

kostrubatý p. kostrbatý 1

kostým p. šaty

šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

kosý p. šikmý

šikmý ktorý je odchýlený od základného vodorovného al. zvislého smeru • kosý: cez oblok presvitali šikmé, kosé lúče slnka • naklonený: šikmá, naklonená rovina; strop je šikmý, naklonený • šikmastý (trocha šikmý): šikmasté oči (Tatarka) • svahovitý • svažný • svažitý: svažná ulica, svažité záhrady • ležatý (so šikmým sklonom; obyč. o písme) • zrazený

p. aj priečny 2

ačkoľvek p. hoci

akýkoľvek p. hocijaký 1, nejaký, ľubovoľný

hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvek • všelijaký • každý • fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia • hovor.: báraký • bársaký • nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám • hociktorý • hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet! • ktorýkoľvek • ľubovoľný • hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: báraký • bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér • obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka • hociktorý • hocijaký • hovor.: bársktorý • bárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijaký • ledajaký • pejor.: kadejaký • kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke • zried. onakvý

ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

bajočko p. odoka

bárkoľko p. hocikoľko

hocikoľko vyjadruje ľubovoľný al. rozmanitý neurčitý počet, v ľubovoľnom množstve al. počte; nezáleží na tom, koľko; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom miery • hockoľko • koľkokoľvek: pomocníkov si nájde hocikoľko, hockoľko; zober si, koľkokoľvek budeš potrebovať • hovor.: bárkoľko • bárskoľko: kamarátov môže mať bárkoľko, bárskoľko • expr. koľko: nedostaneš nič, čo by si hocikoľko, koľko prosil

bárskoľko p. hocikoľko

baťko p. ujo 1

ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)

2. p. ujec

besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

p. aj diskutovať

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

rákošiť 1. p. vystrájať¹ 2. p. besedovať

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

kočendovať p. besedovať

bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené perie • snehobielo: snehobielo prestretý stôl • alabastrovo • poet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčoch • poet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik) • expr.: bielučko • bielunko • bielulinko • bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeň • nabielučko • nabielunko • nabielulinko • nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradlie • dobielučka • dobielunka • dobielulinka • dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

porov. aj biely

bielučko, bielunko, bielulinko, bieluško p. bielo

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zore • svetlo • nasvetlo • dosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané auto • nevýrazne • mdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlo • bezkrvne • priesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitne • expr.: bledučko • bledunko • bledulinko • bleduško • nabledučko • nabledunko • nabledulinko • nableduško • dobledučka • dobledunka • dobledulinka • dobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

porov. aj bledý 1

2. p. zle 5

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko p. bledo 1

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa

blízučko, blízunko, blízulinko p. blízko 1–3

Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)

bohviekoľko 1. p. ktoviekoľko 1 2. p. veľa

ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostaneme • hovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko • hovor. expr.: ktožehoviekoľko • bohviekoľko • čertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)

2. p. veľa

veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej

bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanec • ustrašenec • uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot • opatrník • opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne • zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec • expr.: bojko • strachopud • straško • strachoš • trasorítka • pejor. baba • hrub.: posran • posranec • zasran • sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou