Synonymá slova "koniec" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum

koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo

kraj¹ 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť

skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)

smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce

zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť

p. aj smrť 1, pád 1

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia

nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku

2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol

koniec koncom, koniec koncov p. nakoniec 2

vyhnanisko expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: žiť na vyhnanisku • hovor. pejor. vyhnanec (Jesenská) • hovor.: zapadák • zapadákov (miesto vzdialené od rušných centier spoločenského života) • expr. pánubohu za chrbtom: je to pánubohu za chrbtom • expr. koniec sveta: žiť na konci sveta • hovor. pejor. vyhnalov

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje