Synonymá slova "klep" v Synonymickom slovníku slovenčiny

klep p. klop

klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie • klap • klep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doske • ťuk (napodobňuje al. naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčik • cvak (napodobňuje al. naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadla • klap-klap • klep-klep • klop-klop • klip-klop (napodobňuje al. naznačuje opakované klopanie)

klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopú • klepotať • klapotať • klopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoce • expr.: klepkať • klopkať • ťukať • klekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblok • cvakať • cvakotať • drkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvere • expr.: klepkať • klopkať • ťukať: klepká na oblok • poklepávať • poklopávať • expr.: poklepkávať • poklopkávať • poťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosu • expr.: klepkať • klopkať • vyťukávať

kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľ • vyklepávať • klepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železo • ostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosu • pokúvať: kladivom pokúva kosák • tepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1

klepať sa p. triasť sa 1, chvieť sa 1

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

klepec p. pasca 1

pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepec • osídlo: vtáča sa chytilo do osídla • slučka • oko: pripraviť slučku • železo (železná pasca): líška sa chytila do železa • škripec (zariadenie na chytanie myší) • lapák • sklopec • zried. sklopka

2. p. úklady

úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomu • nástrahy: nepriateľské nástrahy • kniž. osídla: dostať sa do osídel zloby • pasca • klepec: nastaviť niekomu pascu • intrigy: zákulisné intrigy • pejor.: machinácie • čachre • machre • machle: finančné machinácie, politické čachre, machre • hovor. pletky: špinavé pletky • subšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle

klepkať p. klepať 1–3

klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúť • klopnúť: v telefóne klaplo, kleplo • expr. chlopnúť: dvere chlopli • cvaknúť • šťuknúť • expr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla

klepnúť 1. vydať al. spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod. • klopnúť: dvere klepli, klopli • klapnúť • expr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klapla • cvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakol • expr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok

2. mierne udrieť (obyč. prstami) • klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivom • expr. chlopnúť: chlopol ho po prstoch • zaklepať • zaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dvere • poklepať • poklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbe • štrkot • drkot: štrkot, drkot zubov • poet.: hrk • štrk (Hviezdoslav) • klepot • klopot: klepot, klopot motora, zubov • štrngot • cvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiek • šramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramot • buchot • hrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov

klepot p. hrkot

drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotať • hrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrká • expr.: drgľovať • drgotať • drgoliť • hrgľovať • hrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčov • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať • šťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkou • klepotať • klopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotal • hrmotať • hrmotiť • buchotať • lomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

2. p. rapotať 1

hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotať • hrkať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrká • hrčať (o stroji, motore) • klepotať • klopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoce • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubami • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčom • buchotať • hrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

2. p. tiecť 1

klepotať p. klepať 1

rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk • rapotať • expr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčí • hrkať • hrčať • hrkotať • drkotať • klepotať • klopotať: voz hrkoce na dlažbe • expr.: rachotať • rachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí

2. p. hovoriť 1, rapotať 1