Synonymá slova "k" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 5996 výsledkov (50 strán)

  • centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediťkoncentrovaťskoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte


    cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


    cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém cievžila: podrezať si žily; listové žilyanat.: vénatepnaartéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke


    cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľkusubšt. špuľka


    cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

    2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


    cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cinkcincín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dveráchcilingcing-cilingcililingcingi-lingicingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v rukekling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničkebrnkbrink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľuštrng: po prípitku štrng pohárom o pohárcengcvengcvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincucing-cingcin-cincin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček


    cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkolklerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmykánonický: kánonické právo, kánonické knihychrámový: chrámová hudba

    p. aj náboženský


    cirkusant zamestnanec cirkusu • hovor. cirkusák: túlavý život cirkusákaartistakomediant (výkonný cirkusový umelec): predvádza sa ako cirkusový artista, komediant

    p. aj artista


    cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod. • tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách

    2. otvorená nádrž na vodu • kaďadiežasud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu


    cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovaťhovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujúklusaťpoklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domovnár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

    p. aj bežať


    cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopomexpr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúkuklusomhovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážkehovor.: sepkavosepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková)kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa

    p. aj behom 1


    čakan nástroj s plochým ostrím a hrotom na kopanie tvrdej zeminy • krompáč: kopať jamu čakanom, krompáčom


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čarybosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovaťexpr. bosoráčiťkniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajacaeskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekaťzariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    časovanie tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov • konjugácia


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškaniefrekventovaný: frekventovaný výrazhojný: hojný výskyt cudzích slov v texterozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámaniabežnývšedný: bežný, všedný zjavkaždodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazníkpričastýprihojný (príliš častý, hojný)


    čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách • čašnicaservírkazastar. kelnerka


    čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelnergarsón


    čelenka ozdobný predmet nosený na čele al. vložený do vlasov: zlatá čelenkadiadém (drahocenná čelenka): drahokamy v diadémekorunka (vo vlasoch): kráľovná krásy s korunkou


    čembalo strunový brnkací hudobný nástroj s klaviatúrou • klavičembalo


    čerieslo časť pluhu • krájadloradlica


    čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


    červenieť stávať sa červeným • očervenievať: jahody začínajú červenieť, očervenievaťpoet. krvavieť: úsvit krvavie


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutokakt: akt pomstykrok: nerozmyslený krokkniž. počin: významný počinakcia (zámerná činnosť): bojová akciaoperácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operáciaúkon (časť súvislej činnosti): právny úkondielo: dielo odvahy


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanicačľapkaninačliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninupľušť: jesenné pľuštebrečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečkapľačkaninapliačkaninapľačkanicapliačkanicašpľachtanicačvachtanicaťapkanicaplieskanica (Moric)kaša (roztápajúci sa sneh)


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    čo 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu • expr. čože: Čo je to? Čože si zasa porobil? Čo, čože to máš v ruke? Čím, čímže je tvoja matka?hovor. expr.: ký čertký parom: ký čert, ký parom ťa sem doniesol

    2. p. ako 2 3. p. keď 1 4. p. koľko 2 5. p. že 3, 4 6. p. hocičo 2 7. p. vari 1


    čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


    črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbáchvykresľovaťkresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomeryopisovaťpodávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtáchnaznačovať (črtať v náznakoch)


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť sikľuknúť sidrepnúť sipodrepnúť (si)nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!


    čutora 1. ploská fľaša: čutora plná rumukulač: vojenský kulačhovor. ploskačkaexpr. tľapa

    2. dlhá násadka na fajku • trúbeľka: fajka s krásnou čutorou, trúbeľkouhovor. pipasár


    ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľadhovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukeromastron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad) • fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad) • opt. triéder (dvojitý ďalekohľad)


    dáma 1. šachová figúra s najväčšou možnosťou pohybu • kráľovná: dať súperovi šach dámou, kráľovnou

    2. p. žena 1, pani 1


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večerpľušťavýpľuštivý: pľušťavý, pľuštivý časexpr.: uplakanýusmoklený: uplakaný, usmoklený deňhovor.: zapršanýrozpršanýpren. expr. uváľaný (Rúfus)mokrý: mokré letopren. zamokrený (F. Hečko)expr. kalný: kalné ránosychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseňnár. prčľavý


    degustácia zisťovanie chuti: degustácia vínochutnávka: ochutnávka údenínhovor. koštovkaochutnanieochutnávaniezried. okus: zobrať si z taniera iba na okus


    delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberanýjemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuťlahodnýlahôdkovýdelikatesnýpochúťkovýdezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoládaprvotriednykvalitnýakostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

    p. aj jemný 2, 6

    2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti • kanón: protilietadlové delo, protitankový kanónhúfnica (delo s krátkou hlavňou) • tarasnica (stredoveké delo)


    delostreľba streľba z diel • kanonáda: z diaľky počuť delostreľbu, kanonádu


    delostrelec príslušník delostrelectva • hovor. kanonier: delostrelci, kanonieri ostreľujú mostzastar. artilerista


    denne každý deň • dennodennekaždodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce automdeň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov


    desiatnik druhý stupeň poddôstojníckej hodnosti • zastar. kaprál: dosiahol iba hodnosť desiatnika, kaprála


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


    dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievkaexpr.: dievčicadievčinadevucha: švárna dievčica, dievčina, devuchaexpr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žabažabkažabecžabčažubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíškahovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: devadevicahypok. devuška (Tajovský)zastaráv. panenkazastar. pannaslang.: babababka: baby, babky z našej triedyslang.: pipkakosťcipka: fajn pipkasubšt. kočka

    2. p. milá 3. p. žena 1


    dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená diežadžber: džber na vodukaďa: kaďa sliviekšafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľaškopškopíkškopokškopec (menšia dieža)


    diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátortyran: revolta proti tyranovisamovládcakrutovládcaabsolutistadespota: samozvaný despotautláčateľutlačovateľ: boj proti utláčateľomukrutníkmučiteľtrýzniteľzotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národovpren. katpejor. katankniž. cézarpejor. džingischán


    dirigent kto vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: dirigent symfonického orchestrakapelník (dirigent kapely)


    disharmónia 1. nedostatok súladu, ucelenosti (op. harmónia) • nesúlad: disharmónia, nesúlad medzi ponukou a dopytomnezhoda: nezhoda medzi slovami a činminesúzvuk: disharmónia, nesúlad zvukovnevyváženosť: nevyváženosť umeleckého prejavukakofónia (op. eufónia) • neľubozvukneľubozvučnosť (nesúzvučné zoskupenie hlasov al. tónov) • disonancia (nesúzvuk tónov)

    2. p. rozkol


    disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov • kotúč: disky kolies, brúsny kotúč

    2. p. kotúč 1


    diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákonarokovaťprerokúvaťprerokovávaťkniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstveradiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom plánekonzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stavebesedovaťdebatovaťkonverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filmerozprávať sazhovárať sahovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenkeexpr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pivezastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať


    divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením • divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosťherecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbljaviskovýscénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románudramatický: dramatický krúžokexpr. al. pejor. komediantský

    2. p. strojený


    divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadlezastar. teáter: chodili spolu do teátrascéna: bábková scénaštúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scényčinohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechovaopera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidyopereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)

    2. p. príhoda 3. p. faloš


    dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúryzried. dlžina (Ondrejov)expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj)zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli)zastar. zdĺžka (Vajanský)

    2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľskýpodmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výpravauchvatiteľskýkniž. uzurpátorskýkoristníckykoristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, cielevýbojnýútočnýútočníckyagresívnymilitantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plánsvetovládnyrozpínavýexpanzívnyexpanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politikapren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)


    dobývať získavať ťažbou • ťažiťdolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlieexploatovať: exploatovať lesykopať: kopať ruduvŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudyban. rúbať: rúbať uhlie


    dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom mestepominuteľnýkniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný životchvíľkovýkrátkyprchavýkniž.: podenkovýefemérnyzried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna slávaprovizórnyimprovizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanienestály (op. stály) • sezónnybrigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnaniepráv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovoromzmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmiereniekniž. zmierkonvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvenciapokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávkakonsenzus: dospieť ku konsenzu

    2. p. zmluva


    dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľpokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami?expr.: dokedyžedokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?

    2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľpokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynulkýmdokýmpokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba


Pozri výraz K v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â v, ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ useãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ã, solve, mlž, p, uar, machine, va, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, rot, , ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ã c, ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v, ãƒâ ãƒâ r, ã æ ã ã ã m
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV