Synonymá slova "ito" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka • kladný • pozitívny • dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku • expr. požehnaný: požehnaný dážď • užitočný • osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný • zastar.: blahodejný • dobrodejný • blahonosný • blahočinný • poet. zastar. blahodajný • kniž. zastar. blahodatný
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval
výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie
jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas
2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice
3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj
márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočný • daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť? • neúčelný • bezúčelný • bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj • bezvýsledný • neúspešný • nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord • bezcenný • neužitočný • prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby • nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota • zried. darobný (Krčméry)
2. p. pominuteľný
neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom
2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby
neužitočný p. neplodný 2, zbytočný
nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný) • nepriaznivý • nežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivé • neužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpa • nevhodný • nevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnosti • nedobrý • zlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície
prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň
2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava
p. aj akademický 2
3. p. voľný 2 4. p. tupý 4
škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivý • zhubný • nezdravý • odb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredím • jedovatý • otravný • odb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výroby • kniž. skazonosný • záškodný • zastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské straty • nepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahý • zlý • negatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychiku • neužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory
zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím
končito p. ostro 2, špicato
ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra
porov. aj ostrý 1
2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta
porov. aj ostrý 2
3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha
porov. aj ostrý 3, 4
4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie
5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera
6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie
porov. aj ostrý 3
7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami
špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku
porov. aj špicatý
nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmo • zbytočne • márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol • daromne • podaromne • hovor. podaromky • zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať • hovor. nadaromnicu • expr.: podaromnici • nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby • bezúčelne • neúčelne • neužitočne • jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne • bezvýsledne • neúspešne • bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí
2. bez príčiny, bez dôvodu • darmo • bezdôvodne • neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom
neužitočne p. nadarmo 1, zbytočne
zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne
porov. aj zbytočný
nakončisto, nakončito p. ostro 2, špicato
obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela • pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí • ťažko: rana sa ťažko hojí • expr.: šiplavo • piplavo • babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku
2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách • rozvláčne • rozťahane • kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja • kniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste • zastar.: rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4
obšitník, obšitoš 1. p. vyslúžilec 2. p. tulák
pšenica obilnina s klasmi červenohnedých zŕn; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): pestovať pšenicu, žito; vrece pšenice, žita
raž obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): siať raž, žito; vagón raže, žita
žito 1. p. pšenica 2. p. raž
rozložito 1. porov. rozložitý, p. široko 1 2. porov. plecnatý, urastene
široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširoko • doširoka • zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť • rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu • dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere
porov. aj široký 1
2. do veľkých podrobností • naširoko • zoširoka • obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému • podrobne • dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu • rozvláčne • rozťahane • zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch
3. p. široko-ďaleko
rozvlačito, rozvlačite p. obšírne, zdĺhavo 2
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženci • veterán: frontový veterán • voj. slang. zastar.: obšitník • obšitoš