Synonymá slova "hud" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 24 výsledkov (1 strana)
-
hudba 1. umenie vyjadrované tónmi; hudobné skladby; hra na hudobných nástrojoch • hovor. muzika: vážna, zábavná, tanečná hudba, muzika; pestovať hudbu, muziku
2. p. orchester, kapela
kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudba • hovor. muzika: muzika spustila pochod • hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda • skupina: folková skupina • orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester
orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchester • hudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudby • kapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapela • zastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzika • hovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda
hudec p. hudobník
hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
hudiť p. haniť
hudiť sa p. protiviť sa2, priečiť sa 1
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivný • byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné • priečiť sa • príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú • nár. hudiť sa
štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu • odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty • hnusiť sa • protiviť sa • oškliviť sa • hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka
hudliar p. hudobník
fidlikať pejor. 1. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach) • pejor.: fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvať • pejor.: hudlikať • hudlikovať • cvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deň • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • píliť (na husliach)
2. nezručne, neobratne strúhať, rezať al. krájať • pejor.: fidlikovať • pidlikať • pidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračku • stružlikať • stružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká
hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase
2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca
3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou
4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať
hudlikať, hudlikovať p. fidlikať 1, hrať 1
melodika melodický, spevný ráz piesne, prejavu • melodickosť: hymna má vznešenú melodiku, melodickosť • spevnosť • hudobnosť: spevnosť, hudobnosť reči
muzikalita hudobný charakter; hudobné nadanie • muzikálnosť • hudobnosť
hudobný p. melodický 1, spevný 1
melodický 1. ktorý tvorí melódiu ako nápev al. výškový pohyb hlasu v reči; obsahujúci melódiu: melodická hudba • hudobný: počúvať melodické, hudobné nokturno; meniť melodický, hudobný prízvuk vo vete
2. ktorý obsahuje melódiu, spev al. pripomína príjemnú melódiu, spev • spevný: melodický, spevný rým • spevavý • ľubozvučný: slovenčina je melodická, spevavá, ľubozvučná reč
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1