Synonymá slova "huť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 52 výsledkov (1 strana)
-
huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie al. na výrobu surového skla: železná huta • hovor. zastar. maša
hútať 1. p. premýšľať, myslieť 1, 4 2. p. zamýšľať
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane
hutiar p. hutník
hutník odborník v hutníctve • metalurg • zastar. hutiar (Kukučín)
hutníctvo priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním • metalurgia • zastar. kovohutníctvo
hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)
2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales
hutný 1. p. hustý 1, tuhý 1 2. p. obsažný 1
obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo • bohatý • plný • plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život • výdatný • sporý: výdatné, sporé myšlienky • kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše
2. p. obšírny 1, rozsiahly 2
tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký
2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina
3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský
4. p. horlivý 5. p. meravý 1
výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážď • hojný: ukazuje sa hojná úroda • sýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajky • bohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerasty • výživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedlo • značný: značná suma peňazí • obsažný (majúci bohatý obsah): obsažný list • kniž. hutný: hutná strava • odb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betón • expr. tučný: tučný zisk
p. aj výživný
výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatný • záživný: výživná, výdatná, záživná strava • hodnotný • kvalitný • akostný: hodnotné, kvalitné potraviny • sýty • bohatý: sýte, bohaté raňajky • kniž. hutný: hutné jedlo • žírny: žírna tráva • živný (bohatý na živiny): živná pôda • kalorický: kalorická hodnota jedla • odb.: nutričný • nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota
p. aj výdatný
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
hutoriť, hútoriť p. hovoriť 1
baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami
2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa
3. p. hrať sa 1
hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach • hovor.: flámovať • lumpovať • hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána • hovor. zastaráv. al. expr. mulatovať • expr.: bújať • bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty • nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)
2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosť • oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb • prekypovať • kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou • iskriť • expr. sršať: iskrí, srší humorom
dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučať • hukotať • hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád • nár.: duňať (Gráf) • dudnieť (Kukučín) • expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr.: burácať • búriť: víchor burácal
duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí
hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva
2. p. kričať 1
hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn
p. aj hrmieť 1
2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2
húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať • huhúkať: sova húka, (h)uhúka • expr.: túkať • tutúkať • ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov • zavýjať: sirény húkali, zavýjali • hučať: basa hučí, motor hučí • expr.: vyhukovať • vyhukúvať (opakovane, často húkať)
2. p. kričať 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručia • expr. zried. rúkať: dobytok rúka • trúbiť (o jeleňoch) • bučať • expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka • húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka • revať (vydávať rev): lev reve • hučať • hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce
2. p. plakať
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieť • zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach • zunieť • zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia • kniž. hlaholiť • zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach • ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov • rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú • cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech • dunieť • hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko
fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujha • pfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadreli • br • brr • bŕ • bŕŕ: bŕ, ale je tu zima • hu • hú • huh • huch: hú, huch, to je horké • huj • chuj: fuj, huj, ale som sa zľakla
halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňa • širica: chlap v halene, huni, širici po päty • nár. guba • zastar.: surovica (Dobšinský) • surka (Vajanský)
huňa p. halena
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
hu, hú p. fuj
hučkať p. kolísať 1
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
hučkať sa p. knísať sa
knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa
huňatý p. chlpatý
chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpený • zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia • srstnatý • hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď • huňatý • zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes • nár.: kosmatý • kešavý • klkovatý • klkovitý • nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza • chĺpkatý • chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina • expr. al. zdrob. chlpatučký • expr. zried. chuchmatý
huš p. heš
huškať p. podpichávať
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
hušta p. heš
vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg
2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik
zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu • mať účinok • zapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobila • zavážiť • mať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhu • hovor. expr. zabrať: film na mládež zabral • padnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala
zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo • mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhu • zapôsobiť • zaúčinkovať • mať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie