Synonymá slova "hôň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hon¹ p. lov 1

hon² p. pole 1

lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačka • hon • honba • hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy

2. p. korisť

pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2

honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávou • hovor.: zhánka • zháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkov • publ. pohon: policajný pohon • expr. štvanica: politické štvanice

p. aj chytačka

chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie • naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačku • lapačka • honba: lapačka, honba zlodejov

zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou) • hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmi • honba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmi • dopyt: dopyt po tovare

honcovať sa p. páriť sa 1

páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia • honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honia • poľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujú • behať sa (mať čas párenia; o krave) • húkať sa (mať čas párenia; o svini) • horovať sa (o kobyle)

2. p. spájať sa 1

honec 1. p. poháňač 2. p. nadháňač 1

nadháňač 1. kto nadháňa strelcovi zver • honec

2. p. prisluhovač

poháňač kto niečo poháňa: poháňač stáda • honec • zastar. hajčiar (kto ženie statok)

honelník p. pastier

pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor

honetný p. čestný 1

honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú

chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2

lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptu • chápať • uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku • expr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviť • chytať: mačka lapá myši; lovili zver • expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke • naháňať • honiť • prenasledovať • stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov

naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje • chytať • lapať • honiť • naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja • perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať • zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým • prenasledovať • trápiť • sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy • doliehať • expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3

onanovať vykonávať onániu • masturbovať • ukájať sa • samoukájať sa • kniž.: samoprzniť • sebaprzniť • vulg. honiť (si)

hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť sa • valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda • hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny • uháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sa • zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom • expr.: pachtiť sa • honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním • naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo • hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou • expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom • lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2

honiť sa 1. p. hnať sa 2, pachtiť sa 2. p. páriť sa 1

pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť

habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdu • rekvirovať: rekvirovanie potravín • brať • exekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovať • hromadiť • zhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetky • pejor.: chamtiť (sa) • pachtiť (sa) • hrabať • honobiť • zhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

3. p. brať 1

honobiť p. šetriť 2, habať 2

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

honor p. úcta, vážnosť 1

úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)

vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum

2. p. význam 2

honorácia kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia • často pejor.: panstvo • páni • prominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch

p. aj pán 2

pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

p. aj honorácia

3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

p. aj zamestnávateľ

4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh

honorár p. zárobok

odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

honorárny p. čestný 2

honosiť sa p. pýšiť sa 2, chváliť sa

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastom • oplývať • prekypovať • kypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťou • kniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami

zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslený • byť pyšný • byť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechy • pýšiť sa • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelaním • kniž. honosiť sa: honosiť sa titulmi • hovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode

honosnosť p. nádhera 1

nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)

2. p. prepych 1

prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec • luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxus • nádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádhera • komfort • veľkoleposť • kniž.: honosnosť • pompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácov • subšt. flanc

2. p. blahobyt

honosný p. veľkolepý, prepychový

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov • povýšený • poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná • sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie • nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená • nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter • kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov • expr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav) • prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1

nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný

prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusný • exkluzívny • komfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodoch • kniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľ • kniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladný • drahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánok • expr. blýskavý: blýskavý život

p. aj nádherný 1

veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádherný • krásny • prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenéria • grandiózny • mohutný • monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočia • ohromujúci • kolosálny • impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palác • skvelý • bombastický: skvelé, bombastické divadlo • reprezentačný • reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslava • parádny • pompézny • honosný • zastar. okázalý • expr. hrdý • kniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný

hontŕľať p. kolísať 1

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať

hontŕľať sa p. knísať sa

knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

hľa p. aha 2

hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosť • lačnota: umierať od hladu, od lačnoty

2. všeobecný nedostatok potravín • bieda • núdza: vypukol hlad, vypukla bieda

3. p. túžba

túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú

banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

2. p. kapela

háveď 1. p. banda 1 2. p. chamraď 1

chamraď 1. expr. drobné živočíchy • expr. háveď: blchy a iná chamraď, háveď • hovor. hyd: v noci ho žral všelijaký hyd

2. p. burina 3. p. daromnica 1 4. p. banda 1

spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina • pejor.: banda • bagáž • čvarga • háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď • pejor.: zberba • zgerba • svoloč • cháska • polit. slang. lumpenproletariát • subšt. luza

baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa

3. p. hrať sa 1

hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach • hovor.: flámovať • lumpovať • hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána • hovor. zastaráv. al. expr. mulatovať • expr.: bújať • bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty • nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosť • oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb • prekypovať • kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou • iskriť • expr. sršať: iskrí, srší humorom

iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom) • prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sa • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech • striebriť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa • ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa • mihotať sa • mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami • hýriť • expr. sršať • prekypovať • kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou

kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)

3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou

lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotu • hovor. flámovať: flámujú po nociach • hýriť • opíjať sa • expr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky

oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov • prekypovať • kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom • iskriť • expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

p. aj topiť sa¹ 2

bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne

három-fárom p. bezcieľne

beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný

bezvýhľadný ktorý nemá (dobré) vyhliadky, perspektívy • bezperspektívny: bezvýhľadný, bezperspektívny zajtrajšok • beznádejný • bezútešný: beznádejná, bezútešná situácia

zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý • zronený • zdrvený • nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia • bezútešný • bezvýhľadný • bezvýchodiskový • bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie • žalostný • neutešený • dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave • zastar.: dešperátny • zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

3. p. veľký 1

boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí

2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

3. p. bojovať 2

húpať p. boriť sa 2

brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť¹ 4

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

stáť¹ 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu

hájiť sa p. brániť sa

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

háklivý p. chúlostivý 1–3

chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča • málo odolný • neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu • citlivý • precitlivený • slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka • krehký • expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilý • expr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivý • precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči • nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek • citlivý • zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivý • citlivý • delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme • diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci • nepríjemný • trápny • kniž. prekérny • expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia

krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)

3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký

nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom • urážlivý • precitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahu • vzťahovačný • hovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivý • expr. citlivkársky: citlivkárske reakcie • menej časté netýkavý

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

precitlivený ktorý sa veľmi ľahko rozcíti, citovo rozruší; ktorý je priveľmi citlivý; svedčiaci o tom • háklivý • chúlostivý (citovo): je precitlivená, háklivá, chúlostivá na hrubé správanie • kniž. útlocitný: útlocitná povaha • expr.: citlivkársky • citlivuškársky: zranená citlivkárska, citlivuškárska dievčenská duša • expr.: uplakaný • ufňukaný • usmoklený • usmrkaný (ktorý sa ľahko rozcíti a rozplače) • expr. bolestínsky (majúci sklon k sebaľútosti, nariekaniu, trpiteľstvu): byť uplakaný, ufňukaný • sentimentálny (ktorý sa vie rozcítiť, obyč. pod vplyvom spomienok, asociácií a pod.): Nebuď sentimentálny! • expr. mäkký • kniž. zmäkčilý

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky

cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň

čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-mary • čáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizli • abrakadabraka • hókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajaca • simsalabim

hókus-pókus p. čáry-máry

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

hôliť p. čistiť 3, škrabať 3, šúpať

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia • lúpať • olupovať • odlupovať • zlupovať • čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce • hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka • subšt. pucovať: pucuje zemiaky

čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)

híkať p. čudovať sa

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec

húf p. kopa 2, dav, zástup 2

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa

množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov

p. aj kopa 2

roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

hŕba 1. p. kopa 1, 2, dav, zástup 2 2. p. veľa