Synonymá slova "dedi" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 19 výsledkov (1 strana)
-
dedič p. pokračovateľ
pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci
p. aj škola 2
dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedený • otcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok
2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická choroba • rodový: rodové predpoklady • kniž. hereditárny
dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň
2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz
dedikácia p. venovanie
venovanie venovací text: napísať na dar venovanie • kniž. dedikácia
dedikačný p. venovací
venovací ktorým sa niečo venuje; obsahujúci venovanie • darovací: venovacia, darovacia zmluva • kniž. donačný: donačná listina • kniž. dedikačný
dedikovať p. venovať 1, pripísať 2
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene • pripísať: dielo pripísal matke
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúť • vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium • zasvätiť • obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom • hovor.: oferovať • reskírovať • kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku • vložiť: vložil svoj um do literatúry
3. p. obdarovať, darovať
dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedina • obec (územnosprávna jednotka): rodná obec • zastar. ves (J. Horák) • nár. valal: zemplínske valaly
vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku • provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine
2. p. kraj1 2
dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mesta • vidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečana • zastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci
dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvo • kniž.: rustikálny • ruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikou • zastaráv. sedliacky: sedliacky chlapec • obecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastier • nár. valalský
obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlas • dedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár
2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný
vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka • dedinský: vidiecke, dedinské prostredie • cezpoľný: cezpoľní žiaci
dediť sa p. šíriť sa 3
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1