Synonymá slova "brní" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach
brnieť2 p. tmavnúť
meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne
tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieť • temnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie • expr. temravieť: mrak temravie • černieť • očernievať: striebro černie, očernieva • kniž. bronieť • expr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieť • kniž.: šerieť • šeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerí • potemnievať • stemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali • hnednúť • počernievať: pokožka na slnku hnedne, počernieva • zried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene
tmavieť sa zdať sa, javiť sa tmavým, temným • temnieť sa • tmieť sa: za mestom sa tmavie, temnie, tmie hora • černieť sa (zdať sa čiernym): mračná sa hrozivo černejú • šeriť sa (zdať sa šerým): medzi domami sa šerili postavy detí • expr. brnieť sa: na svahu sa brnie hrozno • kniž. bronieť sa: na strome sa broneli slivky
brnčať p. bzučať 1
bzučať 1. vydávať trasľavý (niekedy zvonivý) zvuk podobný citoslovcu bzz (o lietajúcom hmyze, prístrojoch a pod.); ozývať sa takýmto zvukom • bzukotať • brnčať: muchy, čmeliaky bzučia, bzukocú; čosi mi bzučí za uchom; mesto ticho bzučí • zried. bzukať • brnkať (o tenkých kovových a sklených predmetoch): poháriky brnkajú • drnčať (o veciach): ventilátory, struny drnčia • expr. zried.: buňať • bunčať (Hviezdoslav)
2. p. bručať
rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngať • štrngotať • štrkať • štrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadom • expr.: brinčať • brinkať • brnkať • brnčať • brnkotať • drnkať • drnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetra • cvendžať • cvengať • cvengotať: mince cvendžia • zvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili