Význam slova "stud" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stud -u m. kniž.

1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.

2. pocit zahanbenia, hanba: zmocnil sa ho s.

studeniť nedok. chladiť (význ. 2): železo s-í

studeno

I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať;
v izbe bolo s.;

studenokrvnosť -i ž.

studenokrvný príd.: biol. s. živočích majúci nestálu teplotu krvi závislú od teploty prostredia, op. teplokrvný;

studenomilný príd. uspôsobený znášať chladné podnebie, prostredie, op. teplomilný: s-é rastliny, živočíchy

studenosť -i ž.

II. studeno -a -dien s.

1. iba jedn. chlad

2. huspenina

študent -a m. žiak stred. školy al. poslucháč vys. školy;

študentka -y -tiek ž.;

študentský príd.: š. časopis;

študentstvo -a s. hromad. študenti

studený príd.

1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt;
s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy;
s-é farby modrá, zelená, sivá;
s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie;
s. ako ľad i fraz. odmeraný

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo;
meteor. s. → front

3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť

4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.

● expr.: s. ako žaba veľmi;
byť (už) s. mŕtvy;
publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane;
s. máj, v stodole raj;

štúdia -ie ž.

1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);

studienočka -y -čiek ž. zdrob.

študijný príd.: š. plán, š-á cesta

štúdio -ia D a L -iu s.

1. miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlas. al. telev. programov, na nakrúcanie filmov ap.

2. študijná a experimentálna scéna: Š. mladých;

štúdiový príd.: š-á technika

štúdium -ia s.

1. odb., ved. výskum, bádanie: š. vesmíru, jazyka

2. i štúdiá -ií pomn. navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné, denné, večerné š.;
odísť na š-iá

3. študovanie (význ. 2): š. literatúry, cudzích jazykov;

studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.;
→ artézska s.;

studniar -a m. kto robí studne, odborník na stavbu studní;

studniarsky príd.;

studniarstvo -a s. studniarsky odbor

studnica -e -níc ž. kniž. zdroj (význ. 2), prameň: príslovia sú s-ou ľudovej múdrosti

studnička -y -čiek ž.

1. zdrob. k studňa

2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y

● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté

studničný príd.

1. pochádzajúci zo studne, studňový: s-á voda

2. patriaci k studni, studňový: s-é koleso, vahadlo, s-á pumpa

studňový príd.;

študovaný príd. kt. študoval, vzdelaný, učený: š. človek

študovať nedok.

1. vzdelávať sa na stred. al. vys. škole: š. na gymnáziu, na univerzite;
š. popri zamestnaní

2. získavať poznatky v istom odbore: š. právo, filozofiu

3. vedecky skúmať: š. vývin jazyka, dejiny;

4. nacvičovať (so súborom): š. divadelnú hru

študovňa -e ž. miestnosť, inštitúcia na štúdium: univerzitná š., š. zahraničnej literatúry

študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.