Synonymá slova "čuch" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 58 výsledkov (1 strana)
-
čuch jeden z piatich zmyslov slúžiaci na vnímanie vône a zápachu: mať dobrý čuch • ňuch (u zvierat, expr. i u ľudí)
čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávať • voňať • ovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchne • ňuchať • oňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopu • vetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu
voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniava • expr.: vyvoniavať • rozváňať • zaváňať • vyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa
2. vdychovať vôňu • ovoniavať • obvoniavať • privoniavať • čuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsu • expr.: ňuchať • oňuchávať • očuchávať: deti jedlo oňuchávali
3. p. páčiť sa 2
čuchnúť1 p. privoňať 1, ochutnať 2
čuchnúť2 p. ozvať sa 2
ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno
2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol
ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín
2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)
3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)
4. p. protestovať
privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčik • expr.: čuchnúť • priňuchať • pričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vína • ovoňať • očuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)
2. p. skúsiť 2, ochutnať 2
čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechrať • načuchrávať • načechrávať • šuchoriť • šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie • zried. čechriť • natriasať: natriasa, čuchre vankúše • rozčuchrávať • rozcuchávať • strapatiť • rozkuštrávať • kudliť • chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny • ježiť (srsť, chlpy, vlasy)
chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliť • kudliť: chlpí, chumlí vlnu, nite • zamotávať • zauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkach • strapatiť • kuštrať • čuchrať • šuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy
natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil
2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať
strapatiť uvádzať vlasy al. niečo podobné do neporiadku, robiť strapatým • expr.: kudliť • kuštriť • rozkuštrávať: vlasy jej vietor kudlí, kuštrí, rozkuštráva • čuchrať • čechrať • rozčechrávať • rozčuchrávať (natriasaním uvoľňovať, šuchorením prevzdušňovať): čuchrá, čechrá si bradu; rozčechrávať si účes
strapatý ktorý je zanedbaný v úprave, strihu a pod. (o vlasoch); ktorý má neupravené vlasy, porušený účes • neučesaný: mať vždy strapatú, neučesanú šticu; odísť do školy strapatý, neučesaný • neupravený • rozstrapatený • postrapatený: všetkým bola známa jeho neupravená, rozstrapatená hlava; celý je mokrý a rozstrapatený, postrapatený od vetra • rozcuchaný • expr.: rozcuchraný • rozčuchraný • rozčuprený • rozkuštraný • rozkuštrený: rozcuchané, rozčuchrané vlasy • expr.: kudlatý • čuchratý • čuchravý • čupravý • čupratý • čuprinatý • kuštravý • expr. zried.: začuchraný • chuchmatý: čupravý, čupratý, čuprinatý, začuchraný šarvanec • expr. roztrasený (Kukučín; o vlasoch, hlave)
čuchratý, čuchravý p. strapatý
ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru
uchádzať sa2 porov. ujsť sa
ňuch p. čuch
oňuchávať p. čuchať
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
kožušina koža s porastom chlpov vypracovaná iba na spodnej strane: golier z kožušiny • kožuch • srsť: medveď má hustý kožuch, hustú srsť • zastar. grzno
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
záujemca kto má o niečo záujem: záujemca o kúpu auta • uchádzač: uchádzač o miesto • zastar. záujemník • kniž.: interesant • interesent
nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosom • expr.: nosáľ • ňucháč • ňucháľ (Lazarová) • hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákom • pejor.: frniak • frňúz • raťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufák • šnupák
2. p. predok2
ňufák 1. predná pretiahnutá časť hlavy niektorých cicavcov • ňucháč: psí ňufák, ňucháč
2. p. nos 1
ňucháč 1. p. ňufák 1 2. p. nos 1
ňucháľ p. nos 1
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)
2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru
odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)
2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)
3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom
uchýliť sa 1. p. odchýliť sa 1, 3, odbočiť 1 2. p. obrátiť sa 4, utiahnuť sa 1
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
ovoňať čuchom zistiť pach • očuchať: ovoňať, očuchať jedlo • oňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúceho • privoňať • pričuchať • pričuchnúť • priňuchať • priňuchnúť (zľahka ovoňať) • poovoniavať • poočuchávať • pooňuchávať (postupne, viac vecí)
poočuchávať p. ovoňať
pošuchávať, pošuchovať p. šúchať 1
šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi
2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu
šuch1 p. šuchot
šuch2 1. p. šup 1, šmik 2 2. p. švác
šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiat • šuch: nepočuť ani šuch • šustot: šustot krídel • expr. šust: šust papiera (Tatarka) • šelest (slabý šuchot): šelest lístia • ševel (jemný šuchot): ševel ihličia • škrabot: škrabot pera • kniž. šuchor (Hviezdoslav)
šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl
2. p. švác
švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári
šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku
2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo
3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky
uch p. ujú
ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujú • ujha • uch • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili • ťú • ťuh • ťuha • ťuhaj • ťuháj • ťuhaja • ťuhuj • ťuj • ťúj • tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti • ih • íh • iha • íha • íhaj • iháj • ihohó • ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó • ihú • ihuhú • ichú • ichuchú • juch • juchá • juchachá • juj • júj • jujuj • jujúj • hujúj • huhu • huhú • hahó • hujuj • hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody
uchádzateľ p. uchádzač
uchádzať porov. ujsť
ucháľ p. ucho 1
ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)
2. p. začiatočník 3. p. držadlo
ucháň p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)