Synonymá slova "čís" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cisár p. panovník

panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)

cisárstvo p. štát

štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)

číselník okrúhla plocha s číslicami a ručičkami, ktoré slúžia na meranie času, rýchlosti a pod. • ciferník: číselník, ciferník na hodinách

číselný ktorý sa týka čísla, vyjadrený, určený pomocou čísel • odb. numerický: číselný, numerický výraz; číselná, numerická hodnota

kvantitatívny založený na kvantite, spočívajúci v množstve (op. kvalitatívny) • odb. extenzívny (op. intenzívny): kvantitatívny, extenzívny rast • číselný (vyjadrený číslami): číselné ukazovatele, číselný údaj

čísi p. niečí

niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačí • voľačí • čísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vina • niekoho • dakoho • voľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok

číslica písomný znak pre číslo • cifra: arabská, rímska číslica, cifra • hovor. číslo

číslo 1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia; výtlačok periodickej publikácie; číselné označenia veľkosti časti oblečenia al. obuvi: telefónne číslo, číslo domu; prvé číslo nového časopisu; číslo topánok • zastar. al. expr. numero: výrobné numero auta; numero dnešných novín; numero košele

2. p. šibal, 3. p. číslica

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

číslovač p. číslovačka

číslovačka prístroj na číslovanie • číslovač • hovor. paginovačka (strojček na číslovanie stránok)

číslovať p. stránkovať

stránkovať označovať poradie stránok, strán tlačív a pod. • odb. paginovať: stránkovať, paginovať listiny • číslovať (strany)

cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod. • tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách

2. otvorená nádrž na vodu • kaďa • dieža • sud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbať • expr.: drhliť • brhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlom • expr. škohliť: škohliť špongiou nábytok • umývať • čistiť: umývať parkety

2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2

osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievať • presievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo • cúdiť • viať • previevať • čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať (na vejačke)

riadiť² dávať do poriadku • robiť poriadok • upratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom byte • hovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkami • čistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňu • umývať • drhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňu • nár.: ramať • ramovať (Tajovský) • subšt.: glancovať • glančiť

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia • lúpať • olupovať • odlupovať • zlupovať • čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce • hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka • subšt. pucovať: pucuje zemiaky

karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať

čisto 1. do čistej podoby; tak aby niečo neobsahovalo špinu • dočista • načisto, pís. i do čista, na čisto: čisto, dočista vypratý obrus zavesila na šnúru; deti museli dočista, načisto vyzametať dlážku; musíš úlohu prepísať čisto, načisto (bez chýb)

2. p. iba 2

iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2

čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati) • plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiak • plemenný • zried.: rasový • rasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytok • čistý: čistá rasa • šľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmi • odb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh)

čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu

2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť

originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu

2. p. svojráz, zvláštnosť 1

panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť

čistotný p. čistý 1, poriadny 1

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

hygienický zameraný na hygienu, zodpovedajúci hygiene • sanitačný: hygienický, sanitačný deň • toaletný: hygienické, toaletné potreby • čistý • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • odb. sterilný (bez špiny, choroboplodných zárodkov): čisté prostredie sanatórií; dezinfikované, vydezinfikované, sterilné lekárske prístroje • čistotný (udržujúci hygienu): byť hygienický, čistotný • sociálny: pláže s nevyhovujúcim sociálnym zariadením

poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena • pedantný • pedantský • dôkladný • systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent • čistotný • zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena • expr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočný • riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan • bezúhonný • počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča • slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca • usporiadaný • zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život • charakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1

čistotymilovný p. čistý 1, poriadny 1

čistučký, čistunký, čistulinký p. čistý 1, 2

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!

cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

p. aj mravný, bezúhonný

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor

číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlato • čistý • neskalený: čistý roztok, vzduch • priezračný • priehľadný: priezračná voda, priehľadné sklo • pravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistý • číročíry: číročistý, číročíry diamant • stopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodou • čistý • skutočný • naozajstný • ozajstný • opravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosť • pravý • expr.: číročíry • číročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvo • prostý • samý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej lásky • neskalený: neskalený cit • holý: opierať sa o holé fakty

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

p. aj morálny 1

2. p. duchovný¹ 1

nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály

neskazený mravne zachovaný, charakterovo neporušený; svedčiaci o tom (op. skazený) • čistý: ničím neskazené, čisté dieťa; má neskazené, čisté srdce • nevinný • bezúhonný: nevinný, bezúhonný mladík

nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

3. p. neškodný

opletý zbavený buriny (op. zarastený) • vypletý • čistý: opleté, vypleté, čisté záhony

platonický 1. ktorý je bez zmyselnosti, ktorý nie je naplnený al. je iba jednostranne pociťovaný (obyč. v láske, ľúbostnom vzťahu) • ideálny • čistý: román o platonickej, ideálnej, čistej láske • vysnívaný • neskutočný (jestvujúci iba v predstave, túžbe): objekt jej platonického, vysnívaného, neskutočného zaľúbenia • nenaplnený: nenaplnený vzťah • expr. nedoľúbený (o nenaplnenej láske)

2. p. formálny 1

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné sklo • čistý • číry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová voda • priesvitný • transparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

2. p. jasný 2, zjavný

samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistý • úplný: telo samá, čistá, úplná rana • hovor. jeden: košeľa jedna diera • iba • len • všetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

p. aj úplný, číry 2

2. p. stelesnený 2

skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestný • charakterný: statočný, čestný, charakterný človek • poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca • rýdzi: rýdza povaha • svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou • počestný • slušný • poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život • dobrý • čistý: má dobré, čisté úmysly • udatný • hrdinský • kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci

strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty

triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý • striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý • čistý • jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok • zdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človek • rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom • chladnokrvný • chladný • racionálny • rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka • zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory • reálny • realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie • súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie • premyslený • uvážený • rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest • zastar.: striezlivý • striezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý • obyčajný • prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov • suchý • holý • číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty

úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý

3. p. milý 1, 2

zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

sťa p. ako 2

akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože

2. p. ako 2

sťaby 1. p. ako 2 2. p. akoby 1

anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúť • predísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosť • predvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky

odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak • odpútať • odviesť • odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániť • zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu • prekaziť • predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii • kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru • poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá

predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)

2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť

predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2

a síce p. správ. čiže 1

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)

bŕsť 1. p. babrať sa 1 2. p. brodiť (sa)

balík zabalené veci, tovar a pod. • hovor. zastar. pakeľ: na úteku stratil celý balík, pakeľ vecí • súbor • komplex (viac vecí tvoriacich celok): súbor návrhov

súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda

zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor • konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium • kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra • rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu • grémium: grémium technikov • légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor • súbor: tanečný súbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • zastar. korpus: spevácky korpus

bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva

s vylúčením p. bez 1

bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý) • bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrm • vegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska strava • pôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň

bezmäsý p. bezmäsitý, pôstny

pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie • bezmäsitý • bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň

bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to

2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech

p. aj trápiť

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

moriť¹ spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť

mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať

mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

súžiť p. trápiť

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu

odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po svete • expr. vandrovať • subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma • ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet • expr. frčať: triesky frčali na všetky strany • expr.: fičať • frndžať • hvižďať • hvízdať • svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou • ísť • nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby • hovor. expr.: frčať • fičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

2. p. odlúčiť sa

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus