Význam slova "žv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zv. skr. zväzok

zvábiť -i dok. vábením (slovne, pôsobivosťou ap.) získať, zlákať, zviesť: z. dievča sľubmi, dať sa z. na zlé chodníčky, hudba ho z-la, diaľky ho z-li

zváč -a m. kto pozýva na svadbu;

zváčka -y -čok ž.;

zväčša prísl. vo väčšine prípadov, z väčšej časti, prevažne, väčšinou: z. príde neskoro, chlapec z. zostal doma sám;
zemiaky boli z. už vyorané

zväčšenina -y -nín ž. niečo zväčšené, vyhotovené vo väčších rozmeroch, op. zmenšenina: fotografická z.

zväčšiť dok. urobiť väčším, op. zmenšiť: z. rozmery, rozlohu, snímku, z. majetok, schopnosti, z. žiaľ, rýchlosť, z. mikroskopom;

zváčsky príd.

zväčšovací príd. určený na zväčšovanie: z. prístroj, z-ie sklo

zväčšovák -a m. hovor.

1. zväčšovací prístroj

2. zväčšovacie sklo

nedok. zväčšovať

// zväčšiť sa stať sa väčším, op. zmenšiť sa: nádor, odpor sa z-l, hodnota sa z-la;

nedok. zväčšovať sa

zvada -y zvád ž. hádka, škriepka, spor: prudká z., vypukla z.;
dostať sa do z-y

zvädnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť sviežosť, čerstvosť, uvädnúť, ovisnúť: kvety, listy z-li

2. expr. stať sa skľúčeným, slabým, ochabnúť: starec z-l, nálada z-la, z. od strachu

zvädnuto prísl.;

zvädnutosť -i ž.

zvädnutý príd.

1. kt. zvädol: z. list, kvet, stromček, z-á vňať

2. expr. ochabnutý, skľúčený, sklesnutý; ovisnutý: z-á nálada;
z-á ruka, koža, z-é pohyby;

zvádzač -a m. zvodca: z. žien;

zvádzačský príd.

nedok. zvádzať -a

zváľať -a dok.

1. zrúcať, zbúrať: z. dom, starý múr;
z-ný most

2. pováľať (význ. 1, 2): z. stromy;
z-né obilie

// zváľať sa zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa

zvalcovať dok.

1. zarovnať valcom: z. cestu, ihrisko, zem;

2. valcovaním spojiť: z. plechy

zvaliť -ľ! dok.

1. zrúcať, zbúrať, zváľať: z. dom, múr, kolibu

2. zhodiť (význ. 1), zraziť, povaliť: z. súpera na zem, na chrbát, do snehu;
z. strom zoťať

3. pripísať niekomu (vinu, zodpovednosť ap.): z. vinu na druhého, z. krádež na kamaráta

4. presunúť na niekoho starosť, zodpovednosť ap.: z. všetku ťarchu na rodičov, z. rozhodnutie na druhého;

nedok. k 3, 4 zvaľovať

// zvaliť sa

1. zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa: dom sa z-l

2. bezvládne padnúť, zrútiť sa: z. sa od hladu;
expr. z. sa ako podťatý

3. celou váhou sa položiť: z. sa na posteľ, na chrbát, z. sa do trávy

4. klesnúť (význ. 1), padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: mračná sa z-li na dolinu;
expr. ticho sa z-lo na izbu

zván -a m. zastaráv. veľký kus kameňa, soli ap.: z. soli, ľadu;
na ceste samý z.

zvápenatieť -ie -ejú dok. stať sa vápenatým, kalcifikovať: z-ené cievy, z-enie tepien

zvar -u m. spoj utvorený zváraním: šikmý z., štruktúra, kvalita z-u;

zvárač -a m. odborník vo zváraní;

zvárací príd. určený na zváranie: z. lis, prístroj, z-ia lampa

zváračka -y -čiek ž.

1. k zvárač

2. stroj na zváranie

zváračský príd.: z. kurz, z. ústav

nedok. zvárať -a: z. elektrickým oblúkom;
elektrické z-nie, z-nie plameňom

// zvariť sa

1. pri varení sa zraziť: mlieko sa z-lo

2. varením zmenšiť objem: kapusta, šunka sa z-í;

nedok. zvárať sa

zvárateľnosť -i ž.

zvárateľný príd. kt. sa dá zvárať: z. kov, z-á oceľ;

zvariak -a m. (veľký) okrúhly žulový kameň: z-y z potoka, skákal po z-och

zvariť dok.

1. prevariť: z. vodu, mlieko

2. spolu prevariť (dve) rozlič. tekutiny: z. vodu s octom

3. spojiť kovové, plastické súčiastky pôsobením tepla, tlaku: z. rúry, koľajnice;

zvarovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa zvára: z. rúr

zvarový príd.: z. spoj, steh

zvať zve zvú nedok. kniž.

1. pozývať, volať: z. na hostinu, na posedenie, z. hostí

2. nazývať, volať, pomenúvať: vrch z-ný Grúň

// zvať sa volať sa

zväz -u m.

1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny

2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;

zväzáčka -y -čok ž.;

zväzácky príd.: z-a košeľa

zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;

nedok. k 1, 2 zvážať -a

// zviezť sa

1. odviezť sa na dopr. prostriedku, previezť sa, zaviezť sa: z. sa (s niekým) na motocykli

2. hovor. zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej z-la na plecia, z. sa na kolená

3. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia ap.): z. sa na zem, pod stôl

4. hovor. pripojiť sa, pridať sa pri chôdzi al. inej činnosti: z-m sa s vami na obed;
z-l sa s priateľom pri skúške

5. expr. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: všetka starosť sa z-la na matku

● z. sa na cudzí účet využiť niečo, niekoho

zvážiť -i dok.

1. odvážiť (význ. 1): z. tovar, náklad

2. porovnávaním zhodnotiť, uvážiť, posúdiť: z. (svoje) možnosti, situáciu, (všetky) okolnosti, z. pomer síl

3. hmotnosťou, silou spôsobiť nachýlenie smerom dolu, nahnúť, nakloniť: posunutý náklad z-l bok lode;

zvážka -y -žok ž. zvážanie (význ. 1, 2): z. sena, obilia, guľatiny;

zväzkovať nedok. dávať do zväzkov (význ. 1): z. cibuľu, mrkvu

zvážkový príd.

zväzkový príd. k 1, 2;

zvážnica -e -nic ž. les. cesta sprístupňujúca lesné svahy

zvážnieť -ie -ejú dok.

1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l

2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la

zväzoček -čka m. zdrob. k 1, 2

zväzok -zku m.

1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: z. prútov, mrkvy, slamy, kľúčov;
fyz. z. lúčov;
geom. z. priamok;
voj. divízia al. samostatná brigáda

2. exemplár knihy; samostatne vydaná časť (číslovaného) knižného súboru: tenký, hrubý z.;
6 z-ov Encyklopédie Slovenska;
knižnica má 10 000 z-ov

3. čo niekoho s niekým zbližuje, spája, puto: priateľské, rodinné z-y;
manželský z. manželstvo

4. spojenie na zákl. istých vzťahov, zväz, združenie, spoločenstvo: z. stredoeurópskych krajín, vojenský z.;

nedok. k 2, 3 zvažovať

// zvážiť sa

1. nakloniť sa na jednu stranu, nahnúť sa, navážiť sa: krídlo sa z-lo k zemi

2. skloniť sa, schýliť sa, znížiť sa: slnko sa z-lo k obzoru

3. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: cesta sa z-la prudko dolu, chodník sa z-l k potoku;

nedok. zväzovať

nedok. zvažovať sa

zväzový príd.: z-á republika, z-é orgány

zvečera prísl. na začiatku večera, navečer, podvečer: z. padla rosa, z. mrzlo

nedok. zvečerievať sa -a

zvečeriť sa dok. neos. schýliť sa k večeru, zotmiť sa, zošeriť sa: vrátil sa, keď sa z-lo;
rýchlo sa z-lo;

zvecnieť -ie -ejú dok. kniž. stať sa vecným: naše úvahy z-li

zvečniť dok. umelecky, fotograficky ap. zachytiť, zobraziť a tým zachovať na dlhý čas: z. krásu ženy;
v románe, na plátne z-l históriu nášho národa;
z-ený na fotografii;

zvecniť dok. kniž. urobiť vecným, konkretizovať, zhmotniť: z. rozprávanie, výklad;
z-ená práca

nedok. zvečňovať

zved -a mn. -ovia m. kniž. kto vyzvedá, vyzvedač

zvedavec -vca m. zvedavý človek

zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;

zvedavosť -i ž.

zvedavý príd.

1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti;
z. pohľad, z-á otázka;
z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci

2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu;
som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde

● expr. z. ako (stará) baba veľmi;

zvedečtiť -čť/-i! dok. kniž. urobiť vedeckejším, vedeckým: z. plánovanie, výskum;

nedok. zvedečťovať

zvedieť zvie zvedia zvedz! zvedel dok. dozvedieť sa, dopočuť sa: chcel z. (čistú) pravdu, bol nedočkavý všetko z.

zvedy -ov m. pomn. hovor. obyč. v spoj. ísť, poslať na z. výzvedy

zveľadiť dok.

1. zväčšiť, rozmnožiť, rozšíriť, obohatiť: z. majetok, zeleň

2. pozdvihnúť na vyššiu úroveň, zlepšiť, zdokonaliť, skvalitniť: z. hospodárstvo, chov oviec;
z. kultúru národa, divadlo;

zveľaďovací príd. určený na zveľaďovanie: z-ia činnosť, z. plán

nedok. zveľaďovať

// zveľadiť sa

1. stať sa väčším, bohatším, početnejším: národný majetok sa z-l, naše vedomosti sa z-li

2. pozdvihnúť sa na vyššiu úroveň; stať sa dokonalejším: národný život sa z-l;

nedok. zveľaďovať sa

zveľaďovateľ -a mn. -ia m. kto zveľaďuje;

zveľaďovateľka -y -liek ž.;

zveľaďovateľský príd.

zvelebiť dok. kniž. osláviť (význ. 2), ospievať, vychváliť: z. krásu, rodný kraj;

nedok. zvelebovať: z. Boha

zvelebovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto zvelebuje: z. prírody, vlasti;

zvelebovateľka -y -liek ž.

zveličene prísl.

zveličenie -ia s. štyl. výraz, kt. má preexponovaný význam, hyperbola

zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy;
lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko);

zveličiť dok. neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: z. zásluhy, správu;
rád všetko z-í;

zveličovací príd. lingv. súvisiaci so zveličením: z-ia prípona;
z. význam kt. vznikol zveličením

nedok. zveličovať

zver¹ -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.;
chrániť, chovať, kŕmiť z.;
poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;

zver² -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;

zveráčik -a m. zdrob.

zverák -a m. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní: kliešťový, železný z., čeľusť z-a;
dať, upevniť do z-a

● chytiť ako do z-a silno;

zverákový príd.;

zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný

zverbovaný

I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci

II. zverbovaný m. zverbovanec

zverbovať dok.

1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska

2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet

// zverbovať sa:

1. (v min.) dať sa najať za vojaka: z-l sa na vojnu

2. dať sa získať na istú činnosť: z-l sa do baní

zverejniť dok.

1. urobiť verejne známym, uverejniť, publikovať: z. výsledky výskumu, z. obsah listu, korešpondencie

2. kniž. sprístupniť verejnosti: z. park, zasadnutie súdu;

nedok. zverejňovať

zverenec -nca m. kto je niekomu zverený do opatery, na starostlivosť; chovanec: maloletý z.;
z-i hokejového trénera, starať sa o z-ov;

zverenica -e -níc, zverenka -y -niek, zverenkyňa -e -kýň ž.

zverina -y ž.

1. hromad. zver¹, divina: lesná, lovná z.

2. mäso z lovnej zveri, divina: jesť z-u

zverinec -nca m. súbor cudzokrajných zvierat na chov a vystavovanie; súbor klietok ap. s týmito zvieratami: cirkusový z.;
pozrieť si z.;
vo z-i mali aj slony

zveriť dok.

1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi;
z. sa náhode, osudu

2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému

3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán;
z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami;

zvernica -e -níc ž. ohradené miesto v prírode na dochovávanie divej zveri, zverník: zubria, danielia z.

zverník -a m. zvernica

zverokruh -u m., novšie zvieratník

zverolekár -a m. veterinár;

zverolekárka -y -rok ž.;

zverolekársky príd.;

zverolekárstvo -a s. veterinárstvo

nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa

zverskosť -i ž.

1. iba jedn. k zverský

2. zverstvo;

zverský príd. expr.

1. bezcitný, neľudský, hrubý, krutý, surový: z. človek, skutok, čin, z-é mučenie, vyčíňanie

2. hrozný (význ. 1), strašný: z. rev, výraz tváre, z-á nenávisť;

zversky prísl.: z. vraždiť;
z. kričať;

zveršovať dok. napísať vo veršoch; prepísať do veršov: z. príhodu, hru;
z-ná rozprávka

zverstvo -a -tiev s. zverský čin, zvrhlosť: z-á nacistov

zvešať -ia dok. zavesené predmety postupne podávať dolu: z. bielizeň, obrazy;