Význam slova "ťahač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ťahač -a m. cestné vozidlo určené na ťahanie vlečných vozidiel, návesov ap.: dopravný ť.;

ťahací príd. určený na ťahanie, ovládaný ťahaním: ť. mechanizmus;
ť-ia harmonika rozťahovacia

ťahačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor.

1. expr. zdĺhavé vybavovanie niečoho, zdĺhavý spor ap., naťahovačky, ťahanice, opletačky: mať ť-y s úradmi;
nekonečné škriepky a ť-y

2. silová hra, preťahovanie, obyč. prstov: ť-y na, za prsty

ťahačový príd.

aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
a., už ide;
ahá, teda tak

došľahať dok.

1. (na viacerých miestach, silno ap.) vyšľahať, došibať: chrbát d-ný remeňom

2. šľahaním, šľahnutím, ostrým nárazom ap. poznačiť al. poškodiť: vetrom d-ná tvár;
krúpy d-li kvety

doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!

naťahať dok. ťahaním (význ. 2) získať, nahromadiť (isté množstvo): n. drevo na hŕbu;
n. vody zo studne

// naťahať sa expr. namáhavo, veľa ťahať, nosiť ap.: n. sa s nákupmi

ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;

pošľahať dok. viac ráz šľahnúť, pošibať: p. kone bičom

poťahať dok. viac ráz potiahnuť, zaťahať: p. niekoho za vlasy

rozšľahať dok.

1. šľahaním porušiť, poškodiť: obuškom r. chrbát

2. šľahaním spracovať: r. bielky, smotanu

rozťahať dok. hovor. rozniesť, poroznášať, porozvláčať: deti r-li hračky po izbe

šľahač -a m. prístroj na šľahanie (smotany, vajec ap.): ručný, elektrický š.;

šľahačka -y -čiek ž. sladká smotana na šľahanie; ušľahaný výrobok z nej: káva, jahody so š-ou

● š. na torte, čerešnička na š-e a) čo predstavuje vrchol, vyvrcholenie niečoho b) čo je navyše;

šľahačkový príd.: š-á torta

šľahačový príd.

šľahať nedok.

1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom

2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom;
dážď, vietor š-á do tváre;

3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty

4. (o ohni) prudko vyrážať: plamene š-li do výšky

5. prudkými pohybmi spracúvať na sneh, šľahačku: š. bielky;

ťahať nedok.

1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
deti sa ť-li za ruky;
odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
ť. vodu pumpovať;
ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
(nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
ť. pešiakom

6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
ť. zub

7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
(na plese) ť-li až do rána

10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
expr. ť. niekoho za nos klamať;
ť. → nohy za sebou;
ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov

vyšľahať dok.

1. vyšibať (význ. 1, 2): v. psa korbáčom

2. šľahaním (význ. 5) spracovať, dôkladne ušľahať: v. bielky nad parou

3. takto získať, ušľahať: v. hustý sneh

vyťahať dok.

1. ťahaním postupne vybrať, povyťahovať: v. burinu aj s koreňom

2. v. niekoho za uši, za vlasy potrestať (ťahaním)

3. expr. vyfajčiť: v-l 20 cigariet za večer;

záľaha -y ž. expr. veľké množstvo niečoho, záplava, hromada, kopa: z. vojakov, z. snehu

zašľahať dok.

1. niekoľkokrát šľahnúť: z. bičom vo vzduchu

2. šľahaním pridať: z. do snehu cukor

zaťahať dok. poťahať: z. niekoho za rukáv

zošľahať dok.

1. veľmi vyšibať, vyšľahať: z. koňa

2. zbiť (význ. 2), pozrážať, skmásať: vietor, lejak z-l kvety