Význam slova "šva" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švabach -u m. lomené gotické písmo použ. v min. aj u nás;

švabachový príd.

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

sváčik -a, sváčko -a mn. -ovia m. hypok.

švacnúť -e -ú -col dok. hovor. expr.

1. udrieť (význ. 1, 2), švihnúť: š. niekoho po hlave

2. hodiť (význ. 1), vrhnúť: š. tanier o zem, š. kameň do vody;

svadba -y -dieb ž.

1. súhrn obradných úkonov a zvykov pri vstupe do manželstva, sobáš: deň s-y, mať s-u v kostole, na obecnom úrade;
→ strieborná, → zlatá s.

2. hostina pri príležitosti sobáša, svadobná veselica: vystrojiť bohatú s-u

3. hovor. sprievod svadobčanov: stretnúť s-u

□ mať s-u sobášiť sa

● najesť sa ako na s-e veľa, dobre;

svadobčan -a mn. -ia m. účastník svadby, svadobník;

svadobčianka -y -nok ž.

svadobníčka -y -čok ž.;

svadobnícky príd.

svadobník -a mn. -ci m. svadobčan;

svadobný príd. sobášny: s-á hostina, s-é šaty, s. dar, s-é oznámenie, s-á cesta

švagor -gra mn. -ovia m. manželov al. manželkin brat, sestrin manžel;

švagrík -a mn. -ci, švagorko -a mn. -ovia m. zdrob. hypok.

švagriná -ej mn. -é -rín ž. manželova al. manželkina sestra, bratova manželka;

švagrinka -y -niek ž. zdrob. hypok.

švagrovci -ov m. mn. manželia vo švagrovskom vzťahu s inou manželskou dvojicou

švagrovský príd.: š. vzťah;

švagrovstvo -a s.;

svah -u m. naklonená časť terénu, stráň, úboč, breh: horský s., strmý s., s. násypu, ísť hore, dolu s-om;

svahovitý príd. majúci svah(y): s. terén

svahový príd.

svák, hovor. sváko -a mn. -ovia m.

1. tetin manžel

2. iba sváko oslovenie al. pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku);

sval -u m. pohybový ústroj tela zložený z tkaniva schopného zmrašťovať sa: brušné s-y, pevné, tvrdé s-y, napnúť s-y;

svalisko -a -lísk s., v jedn. i m. zvel.

svalnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa svalnatým: nohy pri tréningu s-jú

svalnatý príd. kt. má (dobre) vyvinuté svaly: s. atlét, s-é telo

svalovec -vca mn. N a A -e m. neživ. larva červa cudzopasiaceho v svalstve, zool. Trichina;

svalovec -vca m. živ. expr., často iron. svalnatý muž

svalovina -y ž. svalová hmota; svalstvo: srdcová s.

svalový príd.: s-é tkanivo;
s-á horúčka;

svalstvo -a s. hromad. svaly: krčné s., uvoľniť s.

švanda -y švánd ž. subšt. zabavenie (význ. 1), huncútstvo, pestvo, psina: urobiť, zažiť š-u;
rozprávať š-y veselé historky, vtipy

švandovný príd. subšt. zábavný (význ. 2), smiešny: š-á príhoda, pieseň;
švandovne prísl.

švandra -y -dier ž. pejor. pobehlica

svár -u m. kniž. spor (význ. 2), hádka, zvada, škriepka; nezhoda

● → jablko s-u

sváriť sa -i nedok. kniž. vadiť sa, hádať sa, prieť sa, škriepiť sa

svárlivo prísl.;

svárlivosť -i ž.

svárlivý príd. kniž. hádavý, neznášanlivý, škriepny, hašterivý: s. človek;

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

svat -a mn. -i/-ovia m. tesť a svokor medzi sebou a vo vzťahu jedného z nich k manželke druhého;
starý s. starejší

svätá ž. svätica

svätec -tca m.

1. cirk. kto bol vyhlásený za svätého, svätý: obrazy s-ov

2. expr. kto vyniká spravodlivosťou, mravnosťou, je martýr ap.: bol to dobrý človek, s.;

svätenička -y -čiek ž. nádoba na požehnanú (svätenú) vodu

svätený príd. posvätený al. požehnaný cirk. úkonom: s-á voda požehnaná

● expr.: báť sa niekoho, niečoho ako čert s-ej vody veľmi;
nepomôže mu ani s-á voda celkom nič

svätica -e -tíc ž.

opak. svätievať -a

svätiť nedok.

1. cirk. obradom robiť posvätným, posväcovať, posviacať: s. vodu (novšie) požehnávať

2. uctievať, oslavovať: s. pamiatku solúnskych bratov

3. ustáleným spôsobom (odpočinkom, náb. obradmi, zvykmi ap.) prežívať: s. nedele, sviatky

● cieľ, účel s-í → prostriedky;

svatka -y -tiek ž. testiná a svokra medzi sebou a vo vzťahu jednej z nich k manželovi druhej

sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

svätodušný príd. vzťahujúci sa na cirk. sviatky zoslania Sv. Ducha, turíčny: S-á nedeľa, s-é sviatky

svätojánsky príd.

1. vzťahujúci sa na sv. Jána Krstiteľa al. jeho sviatok, jánsky: s-a noc z 23. na 24. júna opradená ľud. povesťami a poverami;
s-e ohne pálené v predvečer sviatku sv. Jána

2. v rozlič. názvoch: s-a muška hmyz so svetielkujúcimi ústrojmi, zool. svietivka s-a;
s. chlieb vždyzelený stredomorský strom, bot. rohovník Ceratoria;
usušený jedlý plod tohto stromu v podobe zhrubnutého struku

svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

svätokrádežne prísl.

svätokrádežný príd.: s. čin;

svätokupectvo -a s. hist. kupovanie al. predávanie duchovných skutočností

svätopeterský príd. vzťahujúci sa na sv. Petra: s-é kľúče;
S. chrám bazilika vo Vatikáne

svätorečenie -ia s. cirk. kanonizácia

svätosť -i ž.

II. svätý m. svätec: sochy s-ých;
cirk. Sviatok všetkých s-ých, Všetkých s-ých 1. novembra

● expr.: stáť ako s. za dedinou bezradne;
ani s. mu nepomôže nik;
→ videl všetkých s-ých;
trocha hrub. ani s-ému! nie (silný zápor);
→ traja z(a)mrznutí s-í;
komu Pán Boh, tomu všetci s-í;

svätostánok -nku m. cirk. schránka, v kt. sa (v kat. kostoloch) uschováva hostia

svätoštefanský príd. vzťahujúci sa na sv. Štefana, najmä na uhorského kráľa Štefana I., al. jeho sviatok: S. dóm známy gotický kostol vo Viedni;
hist. S-á koruna uhorská ríša za panovania kráľa Štefana I., Uhorsko

svätosväte prísl.: byť o niečom s. presvedčený, s. sľubovať

svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;

svätováclavský príd. vzťahujúci sa na sv. Václava al. jeho sviatok: s-é legendy

svatovci -ov m. mn. rodičia syna vo vzťahu k rodičom jeho ženy a naopak

svätovojtešský príd. vzťahujúci sa na sv. Vojtecha al. jeho sviatok: s. kult;
s. kalendár tradične vydávaný Spolkom sv. Vojtecha

svätožiara -y -žiar ž. kruhová žiara okolo hlavy al. celej postavy (v zobrazení Boha, svätcov); symbol svätosti, slávy, aureola, gloriola;

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

svätuškárka -y -rok ž.;

svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor;
s. sa tváriť;

svätuškárstvo -a s.

svätvečer -a m. kniž. Štedrý večer

svätý

I. príd.

1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad

2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
s-é obrázky s náb. námetmi;
S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
S-á zem Palestína;
S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
S. Otec pápež

3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
(ten veru) nie je s.

4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á

5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa

6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
s. boj za spravodlivosť

7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)

● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;

svätyňa -e -týň ž.

1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.

2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave

alternatíva -y -tív ž.

1. možnosť voľby medzi dvoma riešeniami: stáť, byť pred a-ou

2. jedna vec z dvoch

3. publ. možnosť: využiť všetky a-y;

opak. behávať -a

nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)

búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

bývať¹ -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

● b. → pánubohu za chrbtom

cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní

opak. chovávať -a

opak. chvastávať sa -a

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

cúvať -a nedok.

1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

nedok. al. opak. darúvať -a

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

opak. debatúvať -a

defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;

direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.;
plniť d-y;

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

nedok. dobudúvať -a

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

nedok. dodávať -a

nedok. dohrávať -a

dohúžvať -e -u dok. dokrčiť, pokrčiť, dokrkvať: d. šatku, papier

nedok. dojednávať -a

// dojednať sa (i vzájomne) jednaním ustáliť (cenu): d. sa (s niekým) na polovicu;

nedok. dojednávať sa

nedok. dokonávať -a

nedok. dokopávať -a

// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily

nedok. doobjednávať -a

doplávať -a dok. plávaním sa dostať: d. na ostrov, k ostrovu

nedok. dopracúvať -a

// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh;
d-l a odišiel