Význam slova "štváť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štvať -e -ú nedok.

1. naháňať (význ. 2), prenasledovať; duriť: š. zver, ľudí

2. poburovať (význ. 2), podpichovať, huckať: š. proti vláde, proti susedom

3. hovor. expr. hnevať, zlostiť: š-e ho neporiadok, neš-i ma!

// štvať sa hovor. expr.

1. hnať sa (význ. 2, 3), náhliť sa, naháňať sa: š. sa s dokončením práce

2. hnevať sa (význ. 1), zlostiť sa

nedok. rozoštvávať -a

štváč -a m. pejor. kto štve (význ. 2): vojnoví š-i;

štváčsky príd.

tvárička -y -čiek ž. zdrob.

tváriť sa -i nedok. vyjadrovať výrazom tváre; predstierať, robiť sa: t. sa prísne, milo, nechápavo;
t-i sa, akoby to nebol vedel;
t-i sa, že to nevie

tvárne prísl.

tvárnica -e -nic ž.

1. stav. materiál rozlič. tvaru, odb. tvarovka: škvarobetónová, šamotová t.

2. odb. forma na výr. tvaroviek

tvárniť -i nedok. formovať, stvárňovať: tech. t-enie kovov tvarovanie (lisovaním, kovaním, ťahaním ap.)

tvárnosť -i ž.

1. vlastnosť niečoho tvárneho: t. ocele, liatiny

2. vonkajšia podoba, vzhľad: t. terénu, krajiny

3. ráz, charakter, povaha: t. spoločnosti

tvárny príd.

1. schopný prijať tvar, formovateľný: t. materiál, t. kov

2. schopný dávať tvar, formujúci: t-e prostriedky, postupy;

tvíd -u m. hrubšia šport. látka obyč. z dvojfarebných vláken;

tvídový príd.: t-é sako, t. kostým